Dnes sme si pripomenuli Deň obetí holokaustu a rasového násilia, aby sme si uctili obete holokaustu, ako aj zápas proti všetkým prejavom rasizmu, neznášanlivosti, xenofóbie a akejkoľvek formy útlaku a diskriminácie.
Deviateho septembra v roku 1941 vtedajšia Slovenská republika prijala 290 represívnych paragrafov, tzv. Židovský kódex, ktorým sa začal proces židovských deportácií.
Židovský pracovný tábor
Pozostatky z týchto udalostí máme aj v našom meste, ale iba málokto o nich vie. O ceste zvanej Židovka ste si už mohli prečítať aj v našich novinách. Pozýval na ňu náš spolupracovník Štefan Klein v jednom z tipov na víkend. Je to cesta spájajúca Lajošku s Jahodnou. „Na výstavbu Židovky boli využívaní vtedajší príslušníci vojenského židovského pracovného útvaru, dislokovaného od prelomu rokov 1942 – 1943 v košickej posádke VIII. zboru Maďarskej kráľovskej armády,“ ozrejmuje Pavol Burák, nezávislý bádateľ a dokumentarista a dodáva, že cesta mala 9 kilometrov a široká bola 6 metrov, čo sa aj po premeraní dnešnej cesty potvrdilo.
Pogáň tábor
Znalci dejín prímestských lesov túto cestu volajú podľa zaužívaných zvyklostí: autocesta. „Aj dnes tam nájdete pamätný kameň. Hoci nápis na ňom je vplyvom veku značne poškodený a ťažko čitateľný, časť textu: ‚Pogáň tábor 1944 VI‘ je pomerne dobre viditeľný. S menšou istotou text asi pokračuje pomlčkou a rímskou číslicou X. Pamiatkári Krajského pamiatkového úradu v Košiciach pamätný kameň Pogáň tábora v evidencii objektov pamiatkového záujmu nemajú. Ochrane verejného záujmu však určite podlieha,“ hovorí P. Burák.
Baraky
Stopy po umiestnení niekdajších drevených barakov židovského pracovného tábora vidno za stromom, pred ktorým je vyššie spomenutý kameň. „Vieme však, že v každom z dvoch barakov bývalo približne po viac ako 300, spolu vyše 600, príslušníkov vojenskej židovskej pracovnej jednotky. Budovali cestu z Lajošky k chate Otília, v lokalite dnešnej chaty na Jahodnej.“
Deportácie
V roku 1944 v lete, keď prebiehali v Košiciach deportácie Židov, pokúsil sa istý dr. Szabó ich zachrániť tak, že ich pomáhal vyviezť do lesa na stavbu tejto strategickej vojenskej cesty. Týmto sa Židia vyhli deportáciám.
Hľadajú pamätníkov
„Je veľká škoda, že história Košíc je z tohto obdobia akoby vynechaná. Slováci tvrdia, že počas tohto obdobia bolo naše mesto maďarské a maďarská história zas pokladá Košice za slovenské,“ hovorí Štefan Klein, ktorý spolu s Pavlom Burákom venujú svoj voľný čas aj tomuto obdobiu. Boli by však veľmi radi, ak by sa ešte dnes našli pamätníci či ich potomkovia z tohto obdobia, ktorí by vedeli odpovedať na ešte stále nezodpovedané otázky.
Ilustračné foto: Shutterstock
