Z ukradnutého hrobu bol “neznámy vojak”

Občas sa niečo tvári inak, než je. Horšie je, ak niekto zámerne klame a zavádza. O tom je aj príbeh nenápadného pamätníka na verejnom cintoríne.

Vyše 40 rokov vzbudzoval ilúziu, že je hrobom neznámeho vojaka. Udialo sa to v záujme presadenia „najpokrokovejšej“ ideológie ľudstva v časoch najtuhšej normalizácie, v 70. rokoch 20. storočia. Čas však mnohé klamstvá odhalí.

Nemali rešpekt voči obetiam

Ani rešpekt voči stotisíckam obetí, ktoré zahynuli v nacistických väzeniach a koncentračných táboroch nezabránil, aby im novodobí ideológovia „neukradli“ pamätník. Fakty, dokumentujúce, že pamätník na košickom verejnom cintoríne venovaný „Pamiatke neznámeho vojaka II. svetovej vojny“ bol vlastne postavený ako hold pamiatke „Neznámeho politického väzňa“, poskytol našej redakcii nezávislý košický bádateľ a dokumentarista Pavol Burák.

„Ak chceme, aby sa mladá generácia zaujímala o našu históriu, vojnové hroby a pamätníky, treba ich dať do pravdivého kontextu s vojnovými udalosťami, za ktorých zomreli. Oni predsa nemôžu za to, ako a kam smeroval povojnový vývoj,“ vysvetlil svoje pohnútky.

Z listinných dôkazov i dobovej tlače sa dozvedáme, že symbolický hrob neznámeho politického väzňa bol slávnostne odhalený na Sviatok všetkých svätých 1. novembra 1945.

„Na základe autentických dobových dokumentov možno tento pamätník považovať aj za prvý pamätník venovaný obetiam holokaustu na území bývalého Československa a zrejme aj celej Európy,“ tvrdí P. Burák.

Dokladá to uznesením Národného výboru mesta Košice z roku 1945, ktorým vyhovel žiadosti vtedajšej odbojovej organizácie SPROV – Sväzu protifašistických politických väzňov, o darovanie pozemku a výstavbu pomníka. Mesto ho malo opatrovať ako večný symbol umučených protifašistov, ktorí neváhali obetovať svoje životy v prospech ľudovej demokracie.

Čo platilo, neplatí

Už v roku 1973 to neplatilo. Ideologická komisia v septembri toho roku schválila novú úpravu náhrobníka. Pre neznámeho vojaka z II. sv. vojny. Predchádzalo mu údajne „neúspešné“ pátranie po pôvode pomníka, doložené potvrdením dvoch priamych svedkov, že pomník vznikol až o desať rokov neskôr (!) a bol „určený vyslovene pre symboliku neznámeho vojaka 2. svetovej vojny“.

Skromný pomník spočiatku zdobila Kristova podoba, v roku 1973 veraikon nahradila vojenská helma s ratolesťou. Dnes sú tam len diery po skobách a nepravdivý nápis.

P. Burák chce predložiť dôkazy o zavádzajúcom označení pomníka, mimochodom chráneného ako Národná kultúrna pamiatka, primátorovi mesta i ministrovi kultúry. „Našiel som aj ďalšie dôkazy o ideologickej zámernosti zničiť pôvod tohto výnimočného pomníka,“ dodáva.

Čo napísala Východoslovenská Pravda o pomníku 1. novembra 1945

„Dnes 1. novembra, keď po celom kresťanskom svete uctia pozostalí pamiatku svojich drahých mŕtvych, zíde sa košické obyvateľstvo na mestskom cintoríne, aby vzdalo hold pamiatke Neznámeho politického väzňa. Takto prejaví slobodný ľud svoju vďačnosť tisícom neznámych politických väzňov, umučených fašistickým netvorom pre ich presvedčenie a hrdinský boj za víťazstvo pravdy a ľudských práv. Ich telesné pozostatky sú roztrúsené po celej Európe v stovkách masových hrobov. Vrah im vo väčšine nedoprial ani po smrti spočinúť v tej zemi, za ktorú bojovali.

Hroby mnohých ešte nie sú objavené. Nezaskvú sa preto na nich svetlá sviečok. No jasavé slnko lepšej a šťastnejšej budúcnosti národov zaskvie sa v perlách rosy, ktoré sadli na ich rovy ako slzy vďaky oslobodených národov. Klaniame sa pred svetlou pamiatkou tých, čo položili svoje životy na oltár vysokých ideálov demokracie, pokroku a slobody a sľubujeme, že tieto ideály nikdy nezradíme.“

Foto: Veronika Janušková