Viete, ktoré budovy sú v Košiciach najvyššie?
Košice sú známe najmä svojou bohatou kultúrnou atmosférou. V roku 2013 sa stali hlavným mestom kultúry. Málokedy sa však spomínajú budovy nachádzajúce sa v meste, ktoré nie sú zaujímavé “iba” históriou, ale aj svojou výškou.
Najvyššie budovy v Košiciach je možné rozdeliť do dvoch kategórií. Jednou kategóriou sú najvyššie historické budovy a druhou najvyššie moderné budovy v Košiciach. Pre predstavu je možné porovnať najvyššie budovy Košíc aj s najvyššou budovou sveta, ktorou je Burj Khalifa so svojou výškou až 828 metrov. Tento mrakodrap sa nachádza v Dubaji.
V porovnaní s 828 metrov vysokou budovou sa košické vysoké budovy stále nedajú nazvať mrakodrapmi, avšak niektoré aj napriek tomu naozaj vynikajú. Celkovo najvyššou budovou v Košiciach je Nemocnica na Triede SNP s výškou 83 metrov. V tesnom závese je Dominikánsky kostol s výškou 68 metrov a na treťom mieste sa nachádza Dóm svätej Alžbety.
Medzi ďalšie vysoké budovy v Košiciach, ktoré by sa radili do kategórie moderných budov patria napríklad Tri veže s výškou 50 metrov, Garbiarská s výškou necelých 49 metrov či Aupark Tower, ktorý je vysoký 47,5 metrov. Neskôr nasledujú budovy ako Double Tree by Hilton a Cassovar.
Kategóriu najvyšších historických budov vyhral spomínaný Dominikánsky kostol, za ktorým nasleduje Dóm svätej Alžbety a so svojou výškou 50 metrov je na treťom mieste Seminárny kostol. Štvrté miesto obsadila Urbanova veža vysoká 44 metrov a rovnako vysoký je aj Kostol sv. Michala Archaniela.
(VT)
Odporúčané články
V marci sa začne s výstavbou okružnej križovatky Kostolianska cesta – Národná trieda – Podhradová. Košický primátor Jaroslav Polaček (nezávislý) už podpísal zmluvu s víťazom verejného obstarávania, ktorým je spoločnosť Eurovia SK.
Mesto Košice, v spolupráci s Visit Košice a Creative Industry Košice, vyhlásilo začiatkom marca grantovú výzvu na rok 2026. V rámci nej sú otvorené dva programy.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.