Zomrel Viktor Fajnberg, ktorý protestoval proti okupácii Československa v auguste 1968
V utorok (3. 1.) neskoro večer zomrel vo veku 91 rokov Viktor Fajnberg, jeden z ôsmich statočných, ktorí v období hlbokej totality a priamo v srdci Sovietskeho zväzu pozdvihli svoj hlas proti vojenskej invázii do Československa v auguste 1968. Napísala to prezidentka Zuzana Čaputová na svojom profile na sociálnej sieti.
Ako pripomenula, Fajnberg a jeho priatelia vyšli na Červené námestie s heslom: Za Vašu i našu slobodu. Vedeli, že budú za svoj odvážny čin vystavení tvrdým postihom. „Viktor Fajnberg a jeho priatelia však dali najavo, že univerzálna ľudská sloboda pre nich predstavuje vyššiu hodnotu než ich vlastný, individuálny osud,“ vyzdvihla Čaputová. V roku 2014 mu prezident Andrej Kiska udelil štátne vyznamenanie – Medailu prezidenta Slovenskej republiky za významné zásluhy a celoživotné úsilie pri obrane demokracie a podpore a ochrane ľudských práv.
Filológ a anglista Viktor Fajnberg sa narodil 26. novembra 1931 v ukrajinskom Charkove. Do histórie sa zapísal ako jeden z “ôsmich statočných”. Na proteste na Červenom námestí v Moskve ich zadržala ruská tajná služba KGB. Odsúdili ich na tresty väzenia, vyhnanstva alebo im bola nariadená ústavná liečba. Fajnberga zatvorili na psychiatrii a podávali mu silné lieky, hoci netrpel žiadnou duševnou chorobou.
Zdroj: (SITA, mt, ma)
Odporúčané články
Košický arcibiskup metropolita a predseda Konferencie biskupov Slovenska Mons. Bernard Bober pri príležitosti 4. výročia vojny na Ukrajine vyjadril hlboký súcit s trpiacimi, ktorých životy poznačila smrť, exodus a zničené domovy.
Príslušníci Finančnej správy Slovenskej republiky odhalili na hraničnom priechode Vyšné Nemecké pokus o nezákonnú prepravu veľkej sumy hotovosti. Bankovky v hodnote približne 450-tisíc amerických dolárov boli ukryté v prístrojovej doske osobného automobilu.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
