HÁJ: Výroba cvrkajúcich hrablí sa v obci traduje už viac ako sto rokov
Háj 6. septembra (TASR) – Už viac ako sto rokov sa v obci Háj v okrese Košice – okolie vyrábajú unikátne cvrkajúce hrable (pôvodne csörgö gereblye).
“Sú zo surového bukového dreva. Do telesa hrablí, do predvŕtaných dier sa vkladajú špeciálne vyrezávané zuby hrablí so zvláštnymi zárezmi. Pri ich výrobe sa nepoužívajú žiadne klince,” vysvetlila tajomstvo hájskych hrablí starostka obce Irena Gajdošová. Poznamenala, že niektorí obyvatelia používajú aj dnes hrable, ktoré prežili niekoľko generácií.
“Podobne bez klincov sa k hrabliam pridáva násada a keď drevo uschne, vzniká hotový produkt,” doplnila. Zuby hrablí sa v otvoroch pohybujú a tým pri práci vydávajú zvuk – cvrkajú. “Dnes už je v našej obci len jeden výrobca takýchto hrablí. Volá sa Július Kalás a vyrába ich už skôr ako atrakciu v rámci ľudových remesiel,” dodala Gajdošová.
Objasnila tiež, že v minulosti v tomto kraji prekvitalo stolárske remeslo, dreva bolo dostatok, ale zrejme bolo menej klincov, tak predkovia vymysleli unikátny spôsob na výrobu tohto pracovného nástroja.
UPOZORNENIE:
TASR dnes vydáva o obci Háj seriál spravodajských materiálov.
TASR ponúka k správe fotoreportáž.
ws vs
Odporúčané články
Kybernetický útok na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky patrí podľa Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI) k najvážnejším varovaniam pre štát za posledné roky. Incident spôsobil nasadenie štátnych kybernetických špecialistov z jednotiek CSIRT v rámci Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) a z Národného bezpečnostného úradu (SK-CERT).
Premiér Robert Fico sa vo štvrtok 4. decembra v parlamente vyjadril k odškodneniu pozostalých po tragickom požiari v Mašličkove. Vyhlásil, že na pomoc nevidí dôvod, pričom úmrtie dvoch detí porovnal so zraneniami cestujúcich po vlakových nešťastiach v dôsledku zlyhania ľudského faktora. Salezián Peter Veselský, ktorý roky pracuje s Rómami na Luníku IX, to vníma ako zbytočnú paušalizáciu a poukazuje na nutnosť posudzovania jednotlivých prípadov osobitne.
Ministerstvo životného prostredia pod vedením Tomáša Tarabu navrhuje znížiť stupeň ochrany povodia vodárenskej nádrže Starina v rámci zonácie Národného parku Poloniny, čo by mohlo ohroziť pitnú vodu viac ako 600-tisíc obyvateľov východného Slovenska. Organizácia Aevis varuje, že tento krok predstavuje vážnu hrozbu a veľký hazard pre zásobovanie pitnou vodou v oblasti.
