História sviatku Všetkých svätých. Z keltských rituálov po kresťanský sviatok
Na Slovensku i vo svete si rímskokatolícka cirkev 1. novembra pripomína prikázaný sviatok Všetkých svätých, zatiaľ čo 2. november je venovaný Pamiatke zosnulých, známej ako Dušičky. Počas týchto dní ľudia tradične navštevujú cintoríny, zapaľujú sviečky a zdobia hroby svojich blízkych. Spomienka na tých, ktorí už nie sú medzi nami, má korene hlboko v histórii a je spojená s dávnymi rituálmi i kresťanskou nádejou na vzkriesenie.
Sviatok Všetkých svätých, ktorý je kresťanským sviatkom, má historické korene v pohanských rituáloch. Jedným z nich bol staroveký keltský sviatok Samhain, ktorý sa slávil 1. novembra a znamenal začiatok keltského Nového roka. Keltské tradície obsahovali rituály, ako sú návštevy hrobov a zapaľovanie sviec na počesť mŕtvych. Tieto praktiky sa neskôr čiastočne preniesli do kresťanského kontextu a Samhain sa postupne stal inšpiráciou pre sviatok Všetkých svätých.
Kresťanská verzia sviatku vznikla v 4. storočí, keď sa vo Východnej cirkvi začali konať obrady na počesť svätých mučeníkov. V Ríme sa sviatok slávil od roku 609, kedy pápež Bonifác IV. zasvätil rímsky Panteón Preblahoslavenej Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom. Termín 1. november zaviedol pápež Gregor III. a jeho nástupca Gregor IV. rozšíril slávenie na celú rímskokatolícku cirkev.
Pamiatka zosnulých má pôvod v stredoveku, keď sa v roku 998 svätý Odilo z Cluny rozhodol zaviesť spomienku na všetkých verných zosnulých. Tento zvyk sa počas 11. storočia rozšíril v celej západnej cirkvi. Na cintorínoch začali ľudia zapaľovať sviečky symbolizujúce večné svetlo a modlitby za duše zosnulých, čím prejavovali vieru v nesmrteľnosť duše a Božie milosrdenstvo.
Počas sviatku Všetkých svätých a Dušičiek sa v mnohých európskych krajinách vrátane Slovenska ustálila tradícia návštevy cintorínov a zdobenia hrobov kvetmi a sviečkami. V Uhorsku sa na Dušičky v niektorých regiónoch zvonilo za zosnulých členov rodín a tento zvyk sa udržal na niektorých miestach dodnes. Zatiaľ čo mestskí obyvatelia a šľachtici si budovali mohutnejšie hroby, hroby na vidieku boli skromnejšie a zdobili sa jednoduchými sviečkami a čečinou.
Počas obdobia socializmu sa režim na Slovensku snažil eliminovať náboženský rozmer sviatku Všetkých svätých. V 70. a 80. rokoch sa organizovali sekulárne spomienky v domoch smútku, ktoré nahrádzali náboženské obrady. V mnohých mestách a obciach boli v rámci občianskych pietnych aktov prednesené smútočné príhovory a prehrávaná hudba na počesť zosnulých.
Zatiaľ čo rímskokatolícka cirkev slávi Všetkých svätých ako prikázaný sviatok, protestantské cirkvi tradíciu svätých neuznávajú. V ich kalendároch má miesto predovšetkým Pamiatka zosnulých. Na Slovensku je pre protestantov významným sviatkom aj Deň reformácie, ktorý pripadá na 31. október.
Odporúčané články
Pivovarský guláš patrí medzi najobľúbenejšie jedlá, ktoré spájajú silnú chuť hovädzieho mäsa, karamelizovanej cibule a výrazného vývaru. Vďaka pivu získava jemnú horkasto-sladkú arómu a plnšiu chuť, ktorá sa počas pomalého dusenia dokonale prepojí.
Kapustové strapačky s údeným mäsom patria medzi najobľúbenejšie tradičné jedlá slovenskej kuchyne. Sú jednoduché na prípravu, plné výrazných chutí a skvele zasýtia. Kombinácia čerstvo uvarených strapačiek, kyslej kapusty a údenej slaniny či mäsa vytvára jedlo, ktoré sa na stole objavuje najmä v chladnejších mesiacoch.
