Košičan Radoslav Dubovský opracováva trojskokanský talent Tomáša Veszelku

Cieľ, ktorý si vytýčilo vedenie slovenskej atletiky na majstrovstvách Európy v Berlíne – jedna medaila a ďalšie tri bodované umiestnenia v prvej osmičke, bol splnený do bodky. Tú bodku dal v posledný deň šampionátu pretekár, s ktorým sa na takých vysokých priečkach nerátalo, trojskokan Tomáš Veszelka, zverenec košického trénera Radoslava Dubovského.

Miestenku na finálový galavečer si 23-ročný rodák z Lučenca zabezpečil ako posledný, 12. miestom v kvalifikácii. Lístok do užšieho finále vyplatil ako prvý, hneď úvodným pokusom celej súťaže. Aj keď sa musel viac ako polhodinu strachovať, či mu tých 16,48 na postup vydrží…

„Tomáš mal aj kúsok šťastia, že mu to umožnili aj výkonnostne lepší pretekári, ktorí skákali vo finále menej. Aj tak je jeho umiestnenie, ôsme miesto, výsledok nad očakávanie,“ vraví jeho tréner Radoslav Dubovský.

Bol rád, že ho oslovil

Ich spolupráca v banskobystrickej Dukle sa začala pred štyrmi rokmi. „Prišiel ku mne na rozhraní mládežníckej a seniorskej kategórie. On ma oslovil a ja som bol rád, pretože to bol podľa mňa jeden z najtalentovanejších skokanov.“ 

Tomáš už vtedy sníval, že raz bude skákať aj ďaleko za 17 metrov. Tréner Dubovský predpovedal na začiatku letnej sezóny, že by táto méta mohla padnúť už tohto roku, trebárs práve na ME v Berlíne.

„Jeho prípravu však nepriaznivo ovplyvnilo zranenie, natrhnutý brušný sval, s ktorým laboroval už od začiatku júna. Tesne pred šampionátom mal dokonca tri týždne tréningovú pauzu a ďalšie tri týždne len obmedzený tréning. Myslím si, že Tomáš na tú sedemnástku i viac určite má, ale musí byť úplne zdravý a dostať sa do plného tréningu. A predsa len – trojskokani dozrievajú trochu dlhšie,“ verí tréner. „Navyše, ten berlínsky sektor nebol na 17 metrov, bolo tam veľa prešľapov či nedošľapov. Neviem, čím to je, či postavením sektoru, či konzistenciou povrchu… My mu hovoríme, že je akýsi prekliaty.“

Fandili mu na diaľku

Trénera Dubovského sme zvykli na veľkých podujatiach vídať v spoločnosti sestier Dany a Jany Velďákových. Po dlhých rokoch obe dvojičky na šampionáte v Berlíne chýbali. „Fandili Tomášovi aspoň na diaľku, písali mu, boli v kontakte, ale išlo to viac-menej cezo mňa, pretože on sa musel koncentrovať na svoju súťaž. Obe dievčatá boli sklamané, že sa do Berlína nedostali, ale ten stres už opadol a počas šampionátu doma trénovali.“

Dovolenka až v septembri

Znamená to, že na atletiku ešte nezanevreli? Že sa dá z nich, aj na sklonku kariéry, ešte niečo vyžmýkať? 

„O vyžmýkaní nechcem hovoriť, ale ony chcú ešte fungovať, aj keď koniec kariéry sa blíži. Veľmi ich mrzí táto sezóna, že im to skákanie nevyšlo. Ony chcú ešte pokračovať v aktívnej kariére, aj keď sa už pripravujú na to, čo ich v budúcnosti čaká, smerom k trénerskej činnosti. Majú už trénerského bakalára a chystajú sa na magistra,“ vraví R. Dubovský. Zastihli sme ho s oboma zverenkami v posilňovni. „Kdeže dovolenka… Tá bude až v septembri, vyrazíme na ňu spoločne, s Dankou, Jankou i Tomášom, až po košickom Jump feste. Ja sa chystám najskôr s dcérou Zuzanou autom na výlet do Talianska, a potom si dám totálny oddych s vyloženými nohami. Ale kde, to ešte neviem.“

(MAT)