Prvým tohtoročným mláďaťom v košickej zoo je baranček ovce kamerunskej
Prvým tohtoročným mláďaťom v košickej zoologickej záhrade je baranček ovce kamerunskej. Uviedla to vedúca oddelenia vzdelávania a marketingu tejto zoo Eva Malešová s tým, že sa narodil 1. januára.
„Na svet ho priviedla desaťročná matka pochádzajúca z českého Zoo parku Vyškov. Otcom je šesťročný baran, ktorý prišiel z Maďarska. Malý baranček rozšíril deväťčlenné stádo, ktoré sa skladá zo siedmich samíc a dvoch baranov. Matka sa o mláďa vzorne stará,“ povedala.
Foto: TASRMilé a kontaktné zviera
Podľa výživárky košickej zoo Viery Farbiakovej ide o vďačné, milé a kontaktné zvieratá. Návštevníci sa k nim vedia priblížiť a nakŕmiť krmivom, ktoré nakúpia v zoo. Sú to spásače, čiže nám spásajú najmä trávu,“ doplnila.
Ovce kamerunské chová košická zoo takmer od začiatku svojho otvorenia. Toto plemeno pochádza z Afriky a adaptovalo sa na naše klimatické podmienky. Na rozdiel od ostatných plemien chovaných v tejto zoo, ovce kamerunské nemajú vlnu. Ich telo pokrýva krátka srsť, ktorá býva v rôznych odtieňoch hnedej, ale tiež biela a čierna, alebo v kombinácii týchto farieb.
V košickej zoo sa doteraz narodilo viac ako 100 oviec kamerunských. „Časť potomkov skočila v súkromných chovoch a tiež v iných zoo ako osvieženie krvi v tamojších chovoch,“ dodala Malešová.
(TASR)
[ad][/ad]Odporúčané články
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach (RÚVZ Košice) vyzýva fyzické osoby – podnikateľov, právnické osoby a fyzické osoby – občanov na vykonanie celoplošnej preventívnej deratizácie.
Úvodnou diskusiou na tému obnovy legendárneho košického Kina Družba a jeho plánovanej premeny na moderné kultúrne centrum, sa včera v priestoroch obchodného centra Aupark začalo interaktívne podujatie „Mesto v meste“.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.