„Keď to už prišlo do Košíc, nedalo sa to zastaviť“
Autentické zážitky a spomienky pamätníkov novembrových udalostí roku 1989 v Košiciach zozbierala Klára Kohoutová. Získala ich z osobných rozhovorov so šiestimi Košičanmi.

Mladá česká historička, v súčasnosti doktorandka v Spoločenskovednom ústave Slovenskej akadémie vied v Košiciach, sa takto chcela postaviť prevládajúcemu pohľadu na november 89, ktorý je podľa nej v českom prostredí často prezentovaný len cez udalosti na Národnej triede v Prahe.
„Hlavným cieľom bolo doplniť znalosti o novembri cez skúsenosti oslovených Košičanov. Výskum sa snaží poukázať na fakt, že revolúcia v Československu 1989 nemala jednoliaty charakter, ako to bolo v iných štátoch bývalého Východného bloku,“ hovorí rodáčka z Prahy.
Z rozprávania Košičanov (rôzneho veku, pohlavia aj profesie vrátane člena KSČ) sa dozvedela, že na začiatku prevratu v metropole východu panovala medzi ľuďmi „chaotická nevedomosť“.
Výrazný posun nastal, keď z Prahy do Košíc prišli 21. novembra študenti. Vysoká škola technická v Košiciach sa potom pripojila k štrajkovej pohotovosti a z jej areálu vyšiel v ten večer tichý študentský pochod so sviečkami na Hlavnú ulicu, ktorý bol prvou demonštráciou v Košiciach.
Periféria periférie
Viacerí „pamätníci“ hovorili o okrajovom postavení Košíc oproti Prahe ako centru revolúcie. „My sme naozaj perifériou… Praha bola zasa perifériou sovietskeho monolitu, takže my sme periféria periférie,“ vypovedal jeden z opýtaných.
S tým ale súviselo presvedčenie o nezvratnosti odštartovanej historickej zmeny. „Keď to už bolo v Košiciach, to sa zastaviť nedá,“ vravel ďalší.
Za zaujímavý poznatok Kohoutová považuje fakt, že v Košiciach nevznikla ako v iných slovenských mestách pobočka Verejnosti proti násiliu (VPN), ale Občianskeho fóra (OF). Košické koordinačné centrum OF založili ľudia z umeleckého a undergroundového prostredia 20. novembra v byte výtvarníka Zbyňka Prokopa. Historička to vysvetľuje ich kontaktmi na české prostredie.
Eufória a sklamanie
V postojoch košických rozprávačov sa miešali spomienky na eufóriu prvých dní novembrového prevratu a jeho vnímanie ako zásadnej pozitívnej zmeny, a na druhej strane sklamanie a nespokojnosť z nasledujúceho vývoja.
Kohoutová konštatuje, že ľudia s odstupom štvrťstoročia revolúciu hodnotia cez prizmu skúsenosti, podľa svojich životných, pracovných a sociálnych podmienok.
„Vďaka demokracii môžeme slobodne diskutovať, a to bez ohľadu na to, či sa naše názory niekomu páčia, alebo či zapadajú do politického videnia sveta vedúcej strany, viery či etnických predsudkov,“ dodáva.
Foto: archív kd
Foto 2: rok
Odporúčané články
Od spustenia košického obchvatu ho využilo približne pol milióna vozidiel. Z veľkej časti išlo o nákladnú dopravu. Informovali o tom z mediálnej komunikácie Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS). Po približne dvoch mesiacoch od otvorenia nového, 14-kilometrového úseku pri Košiciach sa podľa NDS poradilo dostať z metropoly východu 90 percent tranzitnej nákladnej dopravy. Denne cezeň prejdú približne tri tisícky ťažkých nákladných vozidiel.
Polícia vyzýva motoristov, aby mysleli na prezutie zimných pneumatík včas, a takisto, aby mysleli na ďalšie povinnosti, ktoré by mali splniť pred jazdou počas zimného obdobia. Za nesplnenie týchto povinností hrozí vodičom mastná pokuta!
Sviatočný stôl je srdcom Štedrého večera. Hoci sa jedálny lístok a rodinné rituály v jednotlivých domácnostiach líšia, existuje niekoľko stáročných zvykov a jedál, bez ktorých by pre mnohých Vianoce neboli Vianocami. Pýtali sme sa obyvateľov Košíc, čo nesmie chýbať na ich sviatočnom stole.