Nesúhlas a odpor Slovákov s režimom viedol pred 77 rokmi k povstaniu
Slovenské národné povstanie je jednou zo zlomových udalostí slovenských dejín 20. storočia. Dnes, 29. 8. si pripomíname jeho 77. výročie. V tomto článku vám priblížime aké udalosti tomuto povstaniu predchádzali, ako jeho dôležitosť vnímali občania a aký je jeho význam.
Dôvody povstania
Na to, aké boli dôvody povstania a aký je jeho význam sme sa opýtali pani docentky Slávky Otčenášovej a pani doktorky Zuzany Tokárovej z katedry histórie na UPJŠ.
SNP bolo ozbrojené vystúpenie slovenského domáceho odboja počas druhej svetovej vojny proti vstupu ozbrojených síl nacistického Nemecka na územie vtedajšej Slovenskej republiky. Povstanie sa začalo 29. augusta v roku 1944 a centrom povstania sa stala Banská Bystrica.
Medzi hlavné dôvody povstania, ako uvádza pani Tokárová, určite patrí nestotožňovanie sa časti slovenskej verejnosti s ľudáckym režimom na Slovensku. Domáca opozícia a odboj sa na Slovensku počas druhej svetovej vojny začali formovať tajne, v ilegalite prakticky od roku 1939, predovšetkým v prostredí pro-československy a demokraticky zmýšľajúcich príslušníkov zakázaných politických strán. Hoci bola politická opozícia názorovo aj organizačne pomerne heterogénna – tvorili ju dve dominantné skupiny: tzv. komunistická zložka odboja a občianska zložka odboja, napokon sa podarilo spojiť aktivity a vytvoriť ústredný orgán – ilegálnu Slovensku národnú radu (SNR), ktorá bola celonárodným odbojovým orgánom riadiacim prípravy povstania, tak po politickej, ako aj vojenskej stránke, čo bolo základným predpokladom pre vypuknutie povstania.
Koncom roka 1943 sa začalo na Slovensku rozširovať partizánske hnutie. Postupne sa aktivita partizánov stávala nekontrolovateľnou. Práve desiatky akcií a násilností partizánov viedli 11. augusta 1944 na Slovensku k vyhláseniu stanného práva a príchodu nemeckej armády, ktorá so súhlasom prezidenta Tisa začala s obsadzovaním slovenského územia. Bezprostrednou reakciou na príchod nemeckých vojenských jednotiek bolo vypuknutie Slovenského národného povstania 29. augusta 1944. Vo večerných hodinách vydal veliteľ Vojenského ústredia pplk. Ján Golián rozkaz k ozbrojenému útoku, čím povstanie vypuklo.
Pohľad občanov na povstanie
„Nálady a postoje obyvateľstva na Slovensku v rokoch 1939–1945 sa vo všeobecnosti odvíjali najmä od vojnového stavu a vývoja na frontoch, a podobne tomu bolo aj počas SNP. Vzhľadom na to, že až do vypuknutia povstania sa slovenské územie nachádzalo mimo vojnových udalostí a bojové operácie sa nedotýkali priamo územia Slovenska, nálady obyvateľstva boli relatívne pokojné,“ vysvetľuje pani Tokárová.
Po vypuknutí Slovenského národného povstania sa situácia medzi obyvateľstvom už značne vyostrila. V dôsledku častých preletov sovietskych lietadiel a množstva poplašných správ si ľudia naplno uvedomovali vážnosť situácie. Prítomnosť nemeckej armády a bezpečnostných zložiek, ktoré ihneď po svojom príchode začali s pomocou členov Hlinkovej gardy uplatňovať ostré represívne opatrenia, nielen proti partizánom, ale aj proti civilnému obyvateľstvu, už znamenala rapídne narušenie ich bežného života a posilnenie protinemeckých postojov. Neskôr sa veľká pozornosť ľudí prirodzene obrátila na vojnové operácie a celková nálada obyvateľstva sa niesla najmä v znamení strachu z približovania bojov a možnej evakuácie.
„Pokiaľ išlo o postoje majoritného slovenského obyvateľstva, časť obyvateľov povstanie určite vítala, k povstalcom sa dobrovoľne pridala alebo neváhala poskytnúť pomoc (zásobovaním potravinami, oblečením alebo úkrytom) a riskovať vlastný život. Druhá časť obyvateľstva bola apatická a nečinná, zvolila skôr vyčkávaciu taktiku, či už s nádejou alebo z obáv pred tým, čo prinesie príchod frontu a riešila problémy každodenného života,“ dodáva pani Tokárová.
Odporúčané články
Tento tradičný recept na pečeného králika s cesnakovou omáčkou, špenátom a pečenými zemiakmi kombinuje jemné, šťavnaté mäso so sviežimi prílohami a výraznou cesnakovou chuťou. Ide o klasické slovenské jedlo, ktoré je skvelou voľbou na slávnostný obed alebo rodinné stretnutie.
Na Slovensku i vo svete si rímskokatolícka cirkev 1. novembra pripomína prikázaný sviatok Všetkých svätých, zatiaľ čo 2. november je venovaný Pamiatke zosnulých, známej ako Dušičky. Počas týchto dní ľudia tradične navštevujú cintoríny, zapaľujú sviečky a zdobia hroby svojich blízkych. Spomienka na tých, ktorí už nie sú medzi nami, má korene hlboko v histórii a je spojená s dávnymi rituálmi i kresťanskou nádejou na vzkriesenie.
Vo veku 96 rokov zomrel priamy účastník Slovenského národného povstania Karol Kuna.