Počujú ľudia v kóme? Odpoveď vás prekvapí
Kóma je stav, počas ktorého človek nereaguje na svoje okolie. A hoci nemôže hovoriť či odpovedať na rôzne podnety, môže prostredie okolo seba vnímať. Niektorí dokonca stláčajú ruky či žmurkajú očami. Ako je to však so zvukom?
Ľudia v kóme často vyzerajú akoby spali. Zobudiť ich však nie je tak jednoduché ako pri bežnom spánku. Kóma sa spája s nízkou mozgovou aktivitou. Tá zapríčiňuje, že pacient nedokáže vnímať, odpovedať na dotyky, počuť, alebo napríklad kýchať či kašľať.
V tomto stave bezvedomia človek nie je schopný reagovať na žiadne zvuky. To však neznamená, že ich nepočuje. Mozog môže byť stále schopný zaznamenávať zvuky, resp. hlasy blízkych pacienta. Niektoré štúdie dokonca potvrdzujú, že práve rozprávanie a dotyky milovaných osôb dokážu pomôcť pacientom zotaviť sa. Ľudia tak svojim blízkym čítajú, rozprávajú im príbehy, alebo dokonca púšťajú hudbu.
Ďalším dôležitým faktom je, že hoci ľudia môžu počas kómy počuť, nemusia si to vždy aj pamätať. Ich mozog môže jednotlivé zvuky spracovávať, no nemusí im aj rozumieť, a tak pre ich pamäť nie sú dôležité.
To, ako mozog pacienta reaguje na zvuky, sa skúma pomocou EEG. Elektroencefalografia sleduje mozgovú aktivitu pomocou elektród umiestnených na hlave pacienta. Vďaka tomu sa dá zistiť, aký závažný je stav pacienta, akú šancu má na zobudenie a aj to, aký bude jeho stav po prebudení.
Každá skúsenosť je však jedinečná. Niektorí ľudia po prebratí sa z kómy ani len netušili, čo sa okolo nich dialo, iní zas dokázali podľa toho, čo počuli, vyhodnotiť ich okolie. Napríklad dokázali zo zvuku krokov vyvodiť, že niekto navštevoval ich izbu. Navyše vďaka hlasom presne vedeli, kto to bol.
Zdroj: (harborlighthospice.com, kids.frontiersin.org, DK)
Odporúčané články
Kvetná nedeľa, ktorá tento rok pripadá na 13. apríla, je v poradí šiestou pôstnou a zároveň poslednou nedeľou v 40-dňovom období veľkého pôstu, ktorý sa začal Popolcovou stredou. Táto nedeľa je známa i pod názvom Palmarum – podľa palmových ratolestí, ktorými ľudia v Jeruzaleme radostne vítali prichádzajúceho Ježiša Krista. Nedeľa sa však nazýva aj Pašiová (odvodené z latinského passio – utrpenie). V kresťanských chrámoch sa čítajú pašie.
Zeleným štvrtkom sa začína Veľkonočné posvätné trojdnie alebo triduum – Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota. Všetky dni majú bohatý liturgický obsah a symboliku. Je to spoločné pomenovanie dní, v ktorých si cirkev pripomína Kristovu smrť na Veľký piatok, Krista uloženého v hrobe na Bielu sobotu a Kristovo zmŕtvychvstanie na Veľkonočnú nedeľu.
Chrumkavé na povrchu, voňavé a mäkké vo vnútri – zemiakové placky, známe aj ako harule, patria medzi tradičné jedlá slovenskej kuchyne, ktoré nikdy nesklamú. Pripravte si ich jednoducho doma podľa overeného receptu, ktorý zvládnete aj bez kulinárskeho majstrovstva.
