Ukrajina bojuje aj za Slovensko, vyhlásil Boris Kollár
Môžeme poďakovať Ukrajine, že bojuje aj za nás. Je našou morálnou povinnosťou pomáhať Ukrajine aj naďalej humanitárne a vojenskými spôsobilosťami. Vyhlásil to predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) po stretnutí s poslankyňami Verchovnej rady Ukrajiny, starostom mesta Melitopoľ Ivanom Fedorovom a ukrajinským veľvyslancom na Slovensku Jurijom Muškom.
Podľa Kollára nie je vojna medzi Ruskom a Ukrajinou, ale vojna o civilizovaný svet a o to, „či budeme žiť v mieri“ a či jeden silný rozhodne, že „vás zrušíme“. „My sme druhí na rade hneď po Ukrajine,“ vyjadril sa Kollár s tým, že Slovensko nikdy neuznalo a ani neuzná Kosovo a v žiadnom prípade neuzná ani to, že Krym je ruský. „A preto nebudeme rešpektovať akýkoľvek územný nárok kohokoľvek na jeden meter štvorcový Ukrajiny, lebo potom si môže niekto zmyslieť aj na Slovensko,“ zdôraznil Kollár. Dodal, že Slovensko existuje len tridsať rokov a mohol by si ho niekto „rozobrať“ len na základe toho, že v ňom žije nejaká menšina.
Kollár prítomným predstaviteľom Ukrajiny poďakoval za odvahu, nezlomnosť a chuť bojovať za vlastný národ. „Reči o tom, že niekto nemá ukotvenie, že je tu len pár desiatok rokov, sú absolútnym nezmyslom jedného pomäteného človeka,“ povedal.
Starosta ukrajinského mesta Melitopoľ Ivan Fedorov uviedol, že pre Ruskú federáciu ľudský život nemá žiadnu hodnotu. Keď si ruská armáda podľa neho uvedomila, že nedobyje Ukrajinu do troch dní, tak okupuje ukrajinské mestá a vytvára v nich humanitárnu katastrofu.
Zdroj: (SITA, kh;isu)
Odporúčané články
Dopravný podnik mesta Košice (DPMK) upozorňuje na zmeny v MHD počas vianočných aj novoročných sviatkov. Ako DPMK pripomenul na sociálnej sieti, obdobie školských prázdnin potrvá od 22. decembra 2025 do 7. januára 2026.
Prezident Peter Pellegrini nepodpíše zákon, ktorým sa transformuje Úrad na ochranu oznamovateľov na Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti ani po prelomení jeho veta parlamentom. Ako uviedol v zverejnenom videu, dôvody, ktoré uviedol pri vetovaní zákona trvajú aj naďalej. Zákon však v prípade prelomenia veta hlavy štátu platí aj bez jej podpisu.
Počet pacientov vyžadujúcich dialýzu na Slovensku opäť stúpol. Najnovšie údaje Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) ukazujú, že v roku 2024 bolo na pravidelnej dialyzačnej liečbe 4 445 ľudí, čo predstavuje nárast o 2,7 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom.