Slovensko bude od januára 2023 členom Hospodárskej a sociálnej rady OSN
Slovensko bude od januára 2023 členom Hospodárskej a sociálnej rady OSN (ECOSOC). Ako informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Slovensko zvolili za člena 10. júna v New Yorku na trojročné obdobie. Členstvo Slovenska v ECOSOC bude podľa rezortu diplomacie príležitosťou potvrdiť a zintenzívniť angažovanosť krajiny v multilaterálnej spolupráci a priamo ovplyvniť rozvojové priority OSN. Slovensko pôsobilo naposledy v ECOSOC v rokoch 2010 – 2012.
Minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nom. SaS) vyzdvihol diplomatické úsilie vedúce k zvoleniu Slovenska do jedného z najvýznamnejších orgánov Organizácie Spojených národov (OSN) a potvrdil pripravenosť slovenskej diplomacie plne sa angažovať pri formovaní rozvojových programov OSN. „V období hospodárskej krízy a narastajúcej potravinovej a energetickej neistoty vo svete je zvolenie Slovenska do ECOSOC príležitosťou aktívne prispievať do diskusie o udržateľnej obnove po pandémii a o úlohe medzinárodného spoločenstva pri rekonštrukcii Ukrajiny,“ ozrejmil.
ECOSOC je 54-členný orgán OSN pre ekonomické, sociálne a environmentálne aspekty udržateľného rozvoja a na Agendu 2030. Ide o jeden zo šiestich hlavných orgánov OSN. V súčasnosti sa ECOSOC zameriava aj na negatívne dopady vojny na Ukrajine, pandémie COVID-19 a zmeny klímy na globálny rozvoj a hľadá riešenia pre včasnú implementáciu cieľov udržateľného rozvoja do roku 2030.
Zdroj: (SITA, mt;adz)
Odporúčané články
Ako sme už informovali, dosluhujúca prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová trávila tieto dni v Košiciach. V nabitom programe si našla čas aj na študentov najväčšej košickej univerzity.
Dva roky trvajúca výstavba košického obchvatu na druhom úseku R2 Košice, Šaca – Košické Oľšany v dĺžke vyše 14 kilometrov pokračuje v plnom prúde. Aktuálne stavbári pracujú na mostných objektoch, protihlukových stenách či oporných múroch.
Mesto Košice už niekoľko rokov vykonáva opravy dlažby v centrálnej mestskej zóne. Za posledné štyri roky bolo na tieto práce vynaložených viac ako 2 milióny eur. Okrem bežných poveternostných vplyvov a štandardného opotrebovania je dlažba nadmerne poškodzovaná aj častými prejazdmi nákladných a osobných áut.