Zuzana Miková si v Mexiku splnila detský sen, zahrala si v telenovele

Chudobné dievčiny, ktoré sa zamilovali do bohatých pánov, intrigy, nenávisť, ale i vášnivá láska a v konečnom dôsledku víťazstvo dobra nad zlom – také sú nekonečné latinskoamerické seriály. Nie jedna romantická duša by v nich chcela účinkovať. Košičanke Zuzane Mikovej sa to podarilo.

Fenomén, ktorý sa ťahal na Slovensku dekádu rokov, odštartoval v roku 1995 na televíznych obrazovkách legendárnou telenovelou Jednoducho Mária. Sledovala ju aj dnes dvadsaťdeväťročná Zuzana, ktorá si ešte ako dieťa povedala, že by si raz v podobnom seriáli chcela zahrať. Detský sen napokon prerástol do reality. 

Dobrodružná nátura

Zuzana vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo anglického a španielskeho jazyka na Univerzite Komenského v Bratislave. Po skončení vysokej školy sa rozhodla, že zo Slovenska odíde a skúsi nájsť šťastie v inej krajine. „Chcela som spoznať cudziu kultúru, inú mentalitu ľudí, nabrať nové skúsenosti, jednoducho zažiť dobrodružstvo,“ hovorí.

Prečo sa rozhodla začať nový život v Mexiku? Dôvodov mala niekoľko: „Rozprávam plynule po španielsky a hlavné mesto Mexiko City je jedno z najväčších na svete. Je tam veľa možností na osobný, ale aj kariérny rozvoj. Spomínam si, že som zo začiatku mala strach z neznámeho, ale znalosť jazyka mi ho pomohla prekonať. Prišla som do Mexika len na nejaký čas. Dnes tu žijem už takmer štyri roky.“  

Prvá úloha

Zuzana pracuje ako edecán. Preklad tohto slovíčka do slovenčiny neexistuje. Je to kombinácia viacerých povolaní – promotérka, hosteska a modelka. „Vystupujem v reklamách, väčšinou však pracujem na spoločenských podujatiach, výstavách či na propagácii produktov.“ 

Sympatická Košičanka bola komparzistkou vo viacerých mexických seriáloch. Minulý rok si zahrala menšiu rolu v telenovele s názvom En tierras salvajes (Vo voľnej prírode). Mexická lovestory má sedemdesiat častí. „Dostala som sa tam cez kastingovú agentúru. Vybrali ma podľa fotky. Spočiatku som mala byť opäť komparzistkou, ale nakoniec mi dali postavu mladej mamičky.

S hercom z Argentíny sme mali vytvoriť idylku šťastnej rodiny. Na kameru som však nerozprávala, keďže nemám neutrálny španielsky prízvuk.“ Zuzane sa aj napriek tomu splnil detský sen. Zahrala si predsa v latinskoamerickej telenovele.

[ad][/ad]

Drina na pľaci

Zuzka nám prezradila, že v Mexiku sa komparzom živí množstvo ľudí. „Stáva sa, že ak sa režisérovi zapáčite, obsadí vás aj do väčšej úlohy. Táto práca nie je až tak dobre platená. Niekedy na natáčaní strávite aj pätnásť hodín. Osobne ma to až tak veľmi neláka. Beriem to však ako dobrú skúsenosť.“ 

Hviezdy telenoviel poznáme ako vždy upravené dámy s perfektným outfitom a make-upom. „Je pravda, že líčenie maskérky často preháňajú. Záleží to však od danej roly. Niekedy si to jednoducho produkcia žiada.“ 

Dramatická povaha

Zuzana vraví, že tak  ako u nás, sledujú aj v Mexiku nekonečné seriály najmä staršie ženy, ktoré pri televízore strávia množstvo času. 

Telenovely držia svojich verných divákov vďaka dramatickosti neustále v napätí, nútia ich sledovať ďalší a ďalší diel. „Musím povedať, že práve sledovanie seriálov ma v podstate doviedlo k španielčine a neskôr aj do Mexika. Ja tiež niekedy veci dramatizujem, možno to mám práve z ich pozerania. Ale pravdu povediac, skôr mám takú povahu,“ dodáva s úsmevom.

[article slug=“v-australii-sa-citi-ako-doma-ale-kengury-jej-nechutia“][/article]

Mexičania milujú objatia

Mexičanov vníma ako priateľských a milých ľudí, ktorí spontánne prejavujú svoje city navonok. Napríklad aj tým, že sa radi objímajú. Slováci sú podľa nej vážnejší a tichší. „Mexičania často porušujú pravidlá. Myslím, že my sa nimi riadime určite viac, niekedy až príliš. Typický Mexičan vždy mešká a zakaždým sa vyhovára na dopravné zápchy. O samotnej krajine sa vraví, že nie je príliš bezpečná. Myslím, že všetko sa iba zveličuje. Ak človek rešpektuje isté pravidlá, nič sa mu nestane. Pozor si však treba dávať všade na svete, či už v Mexiku, alebo na Slovensku.“

Okrem rodiny jej najviac chýba náš chlieb a sladkosti. „Samozrejme, viem žiť aj bez toho, ale občas mám nesmiernu chuť zahryznúť si do nášho pečiva. Domov chodím aj niekoľkokrát ročne.“ 

Krajina kaktusov, sombrer a tequily jej učarovala natoľko, že sa v blízkej budúcnosti do rodnej krajiny vrátiť neplánuje. „Momentálne cítim, že tu istú dobu chcem zotrvať. Všetko ukáže čas.“

Čítajte aj: 

• Košičan trénuje svetové celebrity v Hollywoode
• Zažil som Kurdistan. Krajinu bez svetlých zajtrajškov
• Odišiel do Fínska a vytvoril si vlastný biznis
• Boxoval so súperom menom rakovina