Gastroprevádzky nie sú po uvoľnení opatrení ani zďaleka „za vodou“, terasy ich podnikanie nezachránia
Slová podnikateľov dokazuje aj prieskum iniciatívy Pomoc pre gastro.
Slovenskí prevádzkovatelia gastro podnikov sa zhodujú, že terasy ich podnikanie nezachránia.
Potvrdiť to mal aj prieskum iniciatívy Pomoc pre gastro na vzorke takmer 440 majiteľov reštaurácií, ktorý ukázal, že až 70 percent podnikateľov uviedlo, že terasy ich biznis nerozbehnú.
Navyše, až 30 percent podnikov svoje terasy neotvorilo a pre pretrvávajúce obmedzenia sa na väčšine terás usadí len do 10 hostí. Konštatovala to v stredu hovorkyňa iniciatívy Pomoc pre gastro Magdaléna Koreny.
Pomôcť môžu zákazníci v interiéroch
Prieskum bol realizovaný koncom apríla a prevádzkovatelia v ňom ďalej uviedli, že napriek uvoľneniu opatrení upozorňujú na to, že ani zďaleka “nie sú za vodou”.
Práve naopak, ešte nikdy neboli v takej zložitej ekonomickej situácii. Zdôrazňujú, že záchranné koleso im môžu hodiť predovšetkým zákazníci v interiéroch, plnohodnotné tržby a predvídateľné podmienky fungovania.
Mnohé podniky vôbec neotvorili
Pred týždňom sa po vyše pol roku mohli usadiť hostia vo svojich obľúbených podnikoch, no majitelia a prevádzkari mali podľa iniciatívy iba dva dni na to, aby svoje reštaurácie, či kaviarne mohli otvoriť podľa podmienok určených hygienikmi.
„Mali v podstate len víkend na to, aby svoje priestory pripravili tak, ako im určila vyhláška Úradu verejného zdravotníctva SR. Podľa nášho prieskumu neotvorilo svoje terasy až 30 percent podnikov. Máme spätnú väzbu, že neotvorili aj preto, lebo sa na to nestačili pripraviť či už z hľadiska zásobovania, alebo aj personálneho zabezpečenia,“ dodala Magdaléna Koreny.
Zdroj: Webnoviny.sk
Odporúčané články
Slovensko vyrába jednu z najčistejších foriem elektrickej energie vo svete, napriek tomu však na spoločnom trhu EÚ platí za elektrinu výrazne vyššie ceny ako mnohé západoeurópske štáty. Tento paradox podčiarkuje analýza Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorá odhaľuje nefunkčnosť vnútorného trhu s elektrinou v rámci Európskej únie.
Realitný barometer Realitnej únie SR (RÚ SR), ktorý sleduje ceny bytov v krajských mestách, vlani stúpol o 11,7 percenta a za posledné dva roky dokonca o 25,1 percenta. Dynamický rast potvrdzujú aj posledné údaje z Eurostatu, podľa ktorých Slovensko dosiahlo v treťom štvrťroku 2025 piaty najvyšší medziročný rast cien nehnuteľností spomedzi krajín Európskej únie.
Štátne hospodárenie vstúpilo do roku 2026 v citeľne horšej kondícii než pred rokom. Ku koncu januára dosiahol štátny rozpočet hotovostný schodok 346,6 milióna eur. To predstavuje medziročné zhoršenie o 184,6 milióna eur, teda o viac než 113 %. Kým vlani bol deficit v rovnakom období na úrovni 162 miliónov eur, tentoraz sa kombinácia slabších príjmov a výrazne rýchlejšie rastúcich výdavkov podpísala pod najhorší januárový výsledok za posledné roky.
Vstúpiť do Diskusie
(0 komentárov)