historia

Pred sto rokmi o tomto čase malo obyvateľstvo Košíc za sebou mimoriadne politicky a spoločensky búrlivé obdobie. V priebehu troch decembrových týždňov v roku 1918 patrili do troch štátnych útvarov, a to bez toho, aby sa pohli zo svojho mesta. Na tomto zložitom vývoji v Košiciach sa názorne odráža historický fakt, že vznik medzivojnovej Československej

Druhé najväčšie mesto na Slovensku sa pred sto rokmi – v nedeľu 29. decembra 1918 – začlenilo do novovytvorenej Československej republiky (ČSR). „Stalo sa tak teda až dva mesiace po vyhlásení nového štátu, 28. októbra 1918, ktorý vznikol na troskách zaniknutého Rakúsko-Uhorska ako jeden z dôsledkov prvej svetovej vojny,“ uviedol Marián Gladiš z Filozofickej fakulty

V dnešnom pokračovaní nášho seriálu nahliadneme do histórie ďalšej z budov na Moyzesovej ulici – košického štúdia Slovenského rozhlasu. Postavila ju spoločnosť Radiojournal podľa projektu B. Kozáka v južnej časti nádvoria poštového riaditeľstva a do prevádzky bola odovzdaná 12. novembra 1930… Ponúkame vám časom vyblednuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho

Dnes nahliadneme do histórie Malinovského kasární a starej športovej haly. Na sever od areálu bývalých delostreleckých kasární mali delostrelci krytú jazdiareň, ktorá bola postavená ako posledná súčasť kasárenského komplexu až v roku 1903. Pomedzi jazdiareň a kasárenský areál viedla verejne prístupná komunikácia (Korunná, neskôr Tordássyho ulica), ktorá vyúsťovala na Bethlenovej okružnej (dnes Kuzmányho) ulici. V súčasnosti

V roku 1911 dnes už neexistujúcu neologickú synagógu na Moyzesovej ulici (na snímke z roku 1928 vľavo) prestavali a predĺžili jej pôdorys smerom na východ. Zaslúžil sa o to najmä hlavný rabín Jozef Klein a majiteľ továrne na likéry Adolf Adler. Za tento skutok mu nechala náboženská obec namaľovať portrét, ktorého autorom bol známy maliar

V južnom zakončení východnej strany dnešnej Moyzesovej ulice bol kedysi areál košickej židovskej komunity, kde postupne vznikli tri synagógy, škola a modlitebňa. Najstaršie zmienky o prítomnosti Židov v Košiciach sa viažu k roku 1492, kedy sa spomína vyberač daní Jakub Mendel, a k roku 1524, kedy panovník vymenoval minciara Izáka za vedúceho košickej mincovne. Ich

O secesnom nájomnom dome (č. 52) na rohu Moyzesovej a Alžbetinej advokáta Vojtecha Keménya sme už písali. Na pohľadnici z roku 1913 je však zobrazený komplexne s dvomi arkiermi na jeho západnej fasáde aj s pohľadom do Alžbetinej ulice. Do jeho suterénu (vchod vpravo) sa v roku 2007 presťahovala vyše storočná lekáreň z náprotivného rohového

Ako sme už písali, začiatkom 90. rokov 19. storočia vznikol v meste po vzore Budapešti ojedinelý systém okružných ulíc. Boli to široké komunikácie s dobrými dopravnými parametrami, ktoré sa na seba napájali a vytvárali uzavretý okruh. Jedna z nich (dnes Moyzesova ulica) dostala spoločné pomenovanie podľa sedmohradského kniežaťa Františka Rákócziho II. Rákócziho okružná (Rákóczi körút)…

O2 spoločne s ďalšími firmami sa rozhodli tento rok spojiť sily, aby sme si všetci spoločne pripomenuli 17. november 1989 – deň, ktorý našu spoločnosť navždy zmenil. O2 zároveň vyzýva, aby sa k iniciatíve pridali aj ostatné firmy a organizácie. O2 Slovakia v nadväznosti na minuloročné kampane k 17. novembru tento rok pripravilo sériu aktivít s názvom Tváre slobody na pripomenutie

V dnešnej časti nášho seriálu budeme pokračovať v popise Gréckokatolíckemu chrámu Narodenia Presvätej Bohorodičky na Moyzesovej ulici.  Kostol pôvodne postavený v novorománskom slohu nebol úplne ukončený a jeho veže pre nedostatok financií boli vybudované až v roku 1896. Na ich dostavbu zásluhou správcu svojho majetku a člena košickej gréckokatolíckej farskej rady Michala Hodinku prispel značnou

Aj dnes pokračujeme v historickej prehliadke Moyzesovej ulice. Na križovaní bývalej Rákócziho okružnej (dnes Moyzesova) s Pivovarskou ulicou (dnes Poštová), kde v súčasnosti stoja rohové činžiaky, boli dva domy už v 40. rokoch 19. storočia (na pohľadnici z roku 1899). Prízemný na severnom nároží tvoril komplex troch navzájom prepojených stavieb s nádvorím. V roku 1887

V rámci lokálneho platidla košický dukát pribudol v pondelok do obehu strieborný stodukát. Symbolicky pripomína 100. výročie vzniku Československej republiky. V projekte alternatívneho platidla, ktorý v roku 2015 spustilo združenie Košický dukát na výmenu tovarov a služieb, ide už o šiestu mincu rôznej nominálnej hodnoty. Autorom návrhu stodukátu je medailér Branislav Rónai. Na averze mince

Historický odkaz prvej Československej republiky (ČSR) je o viere v dosiahnutie zdanlivo nemožného, tvrdia to historici a politológovia z Filozofickej fakulty univerzity Pavla Jozefa Šafárika (FF UPJŠ) v Košiciach. Pripomínajú, že spoločný štát bol do začiatku prvej svetovej vojny okrajovým politickým projektom. TASR o tom informoval Marián Gladiš z FF UPJŠ. „Hoci medzivojnová ČSR nebola

Aj v dnešnej historickej potulke budeme pokračovať v prehliadke zaujímavých budov na Moyzesovej ulici. Krásny secesný dom č. 16 (na pohľadnici z roku 1914) vznikol v roku 1912. Autorom projektov stavby palácového typu bol budapeštiansky architekt Dénes Györgyi, ktorého projekty sa v tom čase v Košiciach realizovali aj pri stavbe dvoch secesných víl v severnej

Súčasťou areálu dominikánok na Moyzesovej ulici (písali sme o ňom minulý štvrtok), ktorý pozostával z kláštora, rehoľného domu a kaplnky, bol aj Kostol Krista Kráľa.  Funkcionalistický kostol postavili v rokoch 1936 – 1937 čiastočne na voľnej parcele záhrady dominikánok a na nádvorí domu č. 10 po zbúraní dvorného traktu. Staviteľom podľa projektu Rudolfa Brebtu bol

Začiatkom 90. rokov 19. storočia vznikol v meste po vzore Budapešti ojedinelý systém okružných ulíc. Boli to široké komunikácie s dobrými dopravnými parametrami, ktoré sa na seba napájali a vytvárali uzavretý okruh. Jednou z nich bola dnešná Moyzesova ulica. Zaujímavosťou je, že začiatkom 50. rokov 19. storočia stálo na jej východnej strane deväť domov, v

Koncom 30. rokov 19. storočia, po postupnom búraní západnej časti mestského opevnenia, sa medzi historickou časťou mesta a jeho západnými predmestiami vytvorila rozsiahla voľná plocha. Zo severu na juh cez ňu tiekli pôvodne neregulované vody Račieho potoka i jedno (západné) rameno potoka Čermeľ. Po zasypaní bývalých hradobných priekop reguláciou korýt potokov a splanírovaním plochy boli na

V predchádzajúcich dvoch častiach nášho seriálu sme sa podrobne venovali jednej z dvoch dominánt Šrobárovej ulice – budove Štátnej vyššej dievčenskej školy, dnešného gymnázia Šrobárka. Severne oproti nej na niekdajšej Strednej Vonkajšej promenáde postavili začiatkom 20. storočia budovu tabulárneho súdu (dnes Šrobárova ul. č. 2).  Tabulárne súdy zohrávali v súdnom systéme monarchie úlohu odvolacích súdov voči rozhodnutiam

Minulý týždeň sme načali históriu budovy Štátnej vyššej dievčenskej školy, v ktorej dnes sídli Gymnázium Šrobárova 1. Stavebné práce sa začali v roku 1894 a 27. júla 1895 stavbu kolaudovali. Bol to veľký trojtraktový stavebný komplex s pôdorysom tvaru písmena U. Areál mal telocvičňu v samostatnom pavilóne, kaplnku, veľký školský dvor z troch strán obkolesený

Po historických potulkách Alžbetinou ulicou sa presunieme na Šrobárovu, ktorá vznikla jej predĺžením smerom na západ. Tu na ploche bývalej Dolnej a Strednej vonkajšej promenády postavili v rokoch 1895 – 1903 budovu školy a honosný palác súdnej administratívy. Tým sa vytvorilo uličné spojenie Alžbetinej s dnešnou Kuzmányho ulicou. Až do roku 1990 bola táto nová časť