historia

Alžbeta Bavorská (Sissi) bola bavorskou princeznou, rakúskou cisárovnou, českou a uhorskou kráľovnou a manželkou rakúskeho cisára Františka Jozefa I. Jej život predčasne ukončil 10. septembra 1898 atentát. Došlo k nemu pred 120 rokmi v Ženeve vo chvíli, keď sa chystala nastúpiť na loď do Montreux. Na nábreží k nej priskočil taliansky anarchista Luigi Lucheni a bodol

Charta 017 v spolupráci s Košickým samosprávnym krajom organizuje pri príležitosti 50. výročia invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa konferenciu Okupácia Košíc a východného Slovenska – august 1968. Podujatie sa koná dnes v priestoroch Tabačky Kulturfabrik od 10.30 hod. „Podľa nás je 21. august 1968 dôležitý dátum v dejinách Česka i Slovenska. Žiaľ, naša vláda

Kapitolu nášho seriálu o historických premenách Alžbetinej ulice končíme dnes pohľadom zo západnej strany od jej križovania s Moyzesovou ulicou. Na pohľadnici z roku 1925 (vľavo hore) druhý dom zľava (dnes č. 53) je z uličnej čiary vsunutý smerom do dvora. Predzáhradka s kovaným plotom je v tejto časti mesta unikátna a v celej historickej

Archeológovia aj počas tohto leta pokračujú v odkrývaní náleziska z doby bronzovej pri obci Nižná Myšľa v okrese Košice-okolie. Lokalita nazvaná Várhegy s rozlohou približne desať hektárov zahŕňa významnú opevnenú osadu a pohrebisko. „V rámci vnútorného areálu opevnenej osady sa nám doteraz podarilo preskúmať 14 zvyškov jednopriestorových domov s ohniskami a hlinenými dlážkami zhruba s rozmermi 3 x 4 metre, čo nám

Minulý štvrtok sme sa v našom seriáli Premeny Košíc venovali histórii budov na Alžbetinej č. 36, 38 a 40. Ponúkli sme vám o nich množstvo zaujímavých informácií. Napríklad, že v dome č. 36 mal asi od roku 1905 kaviareň Jozef Weisz, ktorý ju v roku 1928, pri príležitosti 10. výročia vzniku Československa, pomenoval Republika. Kaviareň

Ako každý štvrtok, aj dnes vám ponúkame časom zožltnuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, a porovnáme ich so súčasnosťou. Dlhodobý seriál poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie.  Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a

Na snímke z roku 1904 i zo súčasnosti vidíme dom na Alžbetinej č. 22. Pôvodne to bola kvalitná neskorobaroková troj-osová stavba, ktorá vznikla v polovici 18. storočia na mieste dvoch starších stredovekých domov. Po stranách poschodia boli pôvodne dve združené okná, medzi nimi a oknom nad portálom iba dve slepé okná. Dom dal postaviť v

Na frekventovanej Alžbetinej ulici žili v minulosti šľachtici, mešťanostovia, zámožní právnici, lekári, krčmári, obchodníci, významní košickí umelci i obyčajní smrteľníci. Aj dnes pokračuje náš výlet do vzdialenej i nedávnej minulosti živej košickej tepny, do histórie budov, ktoré ju dodnes krášlia a dotvárajú jej atmosféru.  Dom v strede pravej časti pohľadnice z roku 1903 (štvrtý sprava)

Dnešnú historickú potulku po Alžbetinej ulici začneme opisom domu č. 31 (na pohľadnici z roku 1910 štvrtý zľava). Budova má dlhšiu šesťosovú eklektickú fasádu, ktorá vznikla spojením dvoch menších budov začiatkom 50. rokov 19. storočia. Tú na východnej strane (bližšie k dómu) v roku 1790 vlastnil Ján Müller, o desať rokov neskôr Andrej Egerter, v

Krásu Košíc určite netreba nikomu predstavovať. A aj keď bývalý premiér Robert Fico tvrdil, že na východe nič nie je, veľmi sa mýlil. V Košiciach, metropole východu, toho bolo celkom dosť k videniu aj pred sto rokmi! Časom ošumelé čierno-biele zábery vás presvedčia o tom, že turisti krásy Košíc milovali už v minulosti.  Urbanova veža, Dóm sv.

Ani v ďalšom pokračovaní nášho historického seriálu sme zďaleka nevyčerpali zaujímavé informácie z dejín Alžbetinej ulice. Dnes si opäť popíšeme vzdialenú i blízku minulosť a prítomnosť budov, ktoré vytvárali a dodnes tvoria vzácnu atmosféru jednej z tepien historického centra.  Na pohľadnici z roku 1900 štvrtý dom zľava (č. 25) má základy zo 14. storočia a

Ako sme už písali, Alžbetina ulica je podľa názoru historikov najstaršou obývanou časťou Košíc. Tu sa vraj nachádzala osada prvých starousadlíkov, ktorú v polovici 3. storočia už obývali saskoflanderskí kolonisti, zakladatelia mesta. Pôvodne sa volala Hnilná ulica, po roku 1990 dostala meno na počesť patrónky dómu i Uhorska sv. Alžbety Uhorskej. Široká a rušná tepna

Aj dnes pokračujeme v našom historickom seriáli popisom budov na Alžbetinej ulici, jednej z hlavných obchodných a dopravných tepien mesta, ktorý zachytáva pohľadnica vydaná v roku 1912. Dom vľavo (č. 21) s tromi oknami stojí na mieste, kde sa prvýkrát stavalo už začiatkom 14. storočia. Tieto stopy sa zachovali v suteréne budovy, ktorej prízemie nadstavali

Hovorí sa, že remeslo má zlaté dno. Toto porekadlo zrejme vzniklo v polovici 19 storočia. Vďaka stovkám prosperujúcich remeselníckych dielní a šikovným obchodníkom boli Košice považované za mesto remesla a obchodu.  Výrobky zručných a nápaditých Košičanov dokázali uspokojiť nielen domáci trh, ale dostávali sa na jarmoky aj do vzdialenejších miest a obcí.  [ad][/ad] Nositelia rozvoja

Aj dnes pokračujeme vo výlete do histórie Alžbetinej ulice. Na pohľadnici z roku 1902 druhý dom zľava s eklektickou fasádou a pozdĺžnymi frontónmi nad piatimi oknami má dnes číslo 13. Jeho podchodom sa vchádza na Mäsiarsku ulicu od juhu. V roku 1760 vlastnil budovu mestský senátor Jozef Fedák, potom jeho syn Štefan. Už začiatkom 19.

Dnes si popíšeme ďalšie budovy na frekventovanej Alžbetinej ulici. Dva jednoposchodové domy v strede pravej časti pohľadnice z roku 1910 pochádzajú zo 16. storočia a patrili pôvodne remeselníkom. Starší Košičania si budú pamätať, že v dome, ktorý má v súčasnosti číslo 4, bola od 50. rokov dlhú dobu predajňa mäsa. Vlastnil ju na konci 18.

Aj dnes sa budeme venovať časti Alžbetinej ulice, ktorá bola po Hlavnej ulici druhou najvýznamnejšou mestskou komunikáciou s množstvom obchodov, mestskými, šľachtickými i meštianskymi domami. V strede ľavej časti pohľadnice z roku 1949 je dom č. 3 už po prestavbe na dvojposchodový v roku 1907. Vľavo od neho úzky dom č. 5 má historizujúcu fasádu s dvomi

Štátny archív v Košiciach má vo svojom fonde vyše tisíc zväzkov cirkevných a viac ako 250 štátnych matrík. Získava ich v storočných intervaloch.  V mnohých z nich je podľa jeho riaditeľa Richarda Pavloviča možné nájsť rôzne zaujímavé záznamy.  Kampaň štúrovcov V rímskokatolíckej matrike z obce Haniska pri Košiciach našli bádatelia zaujímavý záznam týkajúci sa zdržanlivosti

Oficiálna história nám nedáva odpovede na mnohé otázky. V záujme profesionality sa však musí pridŕžať faktov a hodnoverných prameňov. V takých prípadoch občas nájdeme akú-takú odpoveď aj v povestiach či legendách o dominante Košíc.  Ak zoberieme do úvahy, že bez vetra sa ani lístok nepohne, bola by škoda nenechať sa ovanúť príbehmi, ktoré všeličo svojsky

V dnešnom pokračovaní seriálu sa ešte raz vrátime k pohľadnici z roku 1900. Sme vám totiž dlžní zopár zaujímavých informácií o tejto časti Alžbetinej ulice.  Vľavo je rozsiahla budova Košickej sporiteľne (č. 2). Vidieť na nej zavesenú „modrú guľu“, dlhoročný symbol tunajšej predajne lahôdok. Podarilo sa ju zachrániť a je umiestnená v depozitári Východoslovenského múzea…