historia

Smrťou sa končí fyzický život jedinca. Telo sa postupne zmení na prach. Všetko, čo po človeku zostane, sú spomienky v srdciach najbližších. Tie časom blednú a vytrácajú sa. Zostanú hroby, skromné náhrobné kamene, ale aj majestátne hrobky. Aj tie však nahlodáva zub času. Pritom sú to často architektonické skvosty, ktoré by mali byť súčasťou nášho

Kedysi bola hlavnou ulicou v Šaci terajšia Kvetná. Jej názov však nevylučuje striedanie všetkých štyroch ročných období typických pre túto zemepisnú šírku. Tá istá ulica sa za socializmu, ale len do roku 1972, volala maršala Malinovského. Vtedy sa Šaca zlúčila s Košicami a tam už Malinovského ulica bola, takže múdrejší ustúpil a premenovali ju na

Prvým divadelným predstaveniam v meste predchádzali už od stredoveku pašiové  hry a rôzne scénky sprevádzané ohňom a hudbou, najmä pri príležitosti významných udalostí, akými boli napríklad návštevy panovníkov. Divadlo v dnešnom ponímaní priniesli do Košíc na konci 17. storočia jezuiti.  Zakrátko musela rehoľa jezuitov opustiť mesto, no divadelné hry tu aj naďalej uvádzali rôzne kočovné spoločnosti. Časté vystúpenia divadelníkov vyvolali

Košickí milovníci histórie sa počas uplynulého víkendu mohli stretnúť so známym popularizátorom histórie, spisovateľom a publicistom Pavlom Dvořákom. Do Košíc prišiel ako hosť organizátora už legendárnych potuliek Milana Kolcuna. K metropole východu má Pavel Dvořák mimoriadne silné puto. Tu písal svoje prvé reportáže a riporty. Na starom redakčnom písacom stroji napísal aj svoju prvú poviedku.

Denne prechádzame po košických uliciach bez toho, aby sme sa zamýšľali, aké budovy sa okolo nás nachádzajú či aká je ich história. Správny Košičan by však mal mať o svojom meste prehľad. Vedeli ste,  že na mieste vedeckej knižnice bol kedysi palác alebo že legendárna Slávia bola v minulosti hotelom? Kedysi továreň, dnes centrum kultúry Tabaková

V rámci projektu Premeny Košíc dnes zalistujeme v histórii dvoch významných stavieb v samotnom srdci mesta – niekdajšieho barokovo-klasicistického Župného paláca, v ktorom dnes sídli Východoslovenská galéria, a susediacej funkcionalistickej budovy, ktorú na mieste stredovekého domu nechal postaviť vychýrený výrobca obuvi Tomáš Baťa. Obidva objekty, ktoré tvoria súčasť najväčšej mestskej pamiatkovej rezervácie na Slovensku, prežili zaujímavý príbeh…

Radšej vyhorieť, ako sa sťahovať, hovorí slovenské príslovie. V rámci náboženskej minulosti Košíc sme ale vždy boli radšej, keď sa sťahovalo, než vypaľovalo. Napríklad uršulínsky kostol bol pôvodne postavený pre kalvínov (1642 – 1655). Ale trenice medzi protestantmi a katolíkmi zmenili jeho majiteľa, a to dokonca niekoľkokrát. Jedným z viacnásobných majiteľov bolo dokonca i vojsko, ktoré využívalo

V druhej polovici 13. storočia sa pretvárala trhová osada na stredoveké mesto Košice. Vznikajúce mesto sa dostávalo spod nadvlády zemepánov pod priamy vplyv uhorského kráľa, ktorý mu udelil okrem iných oprávnení aj právo voliť vlastnú samosprávu – richtára a mestskú radu. V tom čase vznikla aj prvá radnica. Postavili ju v samom srdci mesta, kde

Možno neviete, že naše mesto malo v bývalom Československu hneď po Prahe druhú najväčšiu pamiatkovú rezerváciu. S rozlohou 85,5 hektára a 608 objektmi, ktoré sú zapísané do ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok, je bezkonkurenčne najbohatšou na Slovensku. Závidia nám ju aj Bratislavčania – veď hlavné mesto má v pamiatkovej rezervácii len 268 budov… Ako každý štvrtok,

Mám pocit, že skoro každé mesto má nejakého svojho spisovateľa. V Košiciach by sa ich našli stovky, ale len jeden z nich vytŕča svojou svetoznámosťou. Reč je o Sándorovi Máraiovi (1900-1989). Keď sprevádzam turistov zo západnej Európy či Ameriky, veruže mnohí z nich tohto literáta nielen poznajú, ale dokonca ho majú aj načítaného. Čakanie na

Možno neviete, že naše mesto malo v bývalom Československu hneď po Prahe druhú najväčšiu pamiatkovú rezerváciu. S rozlohou 85,5 hektára a 608 objektmi, ktoré sú zapísané do ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok, je bezkonkurenčne najbohatšou na Slovensku. Závidia nám ju aj Bratislavčania – veď hlavné mesto má v pamiatkovej rezervácii len 268 budov… Ako každý štvrtok,

Ak ešte niekto vie, čo je normálne kino, nie multiplex, nech odpovie na otázku: Ktoré kamenné kino je v Košiciach najnovšie? Správnou odpoveďou je… kino Družba. Veru tak, i keď bola ešte v minulom režime plánovaná výstavba kín napríklad pri Tip Tope či na Sídlisku Ťahanovce, ostalo len pri plánoch. A tak najnovším kinom v

Trávime pri ňom každé Vianoce, Silvester, Nový rok. A pritom ho nevidíme, nevnímame. Prekrýva ho totiž vianočný strom, z roka na rok väčší a vyzdobenejší. Celý rok ho obchádzame takmer bez povšimnutia. Lebo trpíme lokálnou slepotou. Pritom morový stĺp tam stojí ako maják či orientačný bod bez siedmich rokov tri storočia! „Nepokojné roky stavovských povstaní

V roku 1789 sa odohrala vo Francúzsku revolúcia. Nie bežná, ale taká, ktorá napokon získala prívlastok Veľká francúzska.  Vtedajší kráľ Ľudovít XVI. (1754-1793) neobišiel veru najlepšie. Stratil hlavu. Horšie na tom bolo, že nie len pomyselne, ale priamo pod gilotínou.  Vláda ľudu Francúzsko sa vtedy stalo republikou, myslelo si, že lepšie si bude vládnuť akože

Frekventovaná alej, cez ktorú denne prechádzajú tisícky ľudí zo železničnej či autobusovej stanice priamo do centra mesta, kedysi dýchala inou atmosférou. Pred sto rokmi, keď boli Košice „Východoslovenskou republikou“, sa po nej najmä v nedeľu prechádzali vyobliekaní Košičania, na bezpečnosť promenády dohliadali vtedajší policajti, popri Jakabovom paláci prechádzali ľudia po starom železnom moste, popod ktorý

V Košiciach je jedna prazvláštna budova, ktorá sa na prvý pohľad akosi do nášho mesta nehodí. Ide o kópiu tureckého domu z mesta Tekirdag, po maďarsky Rodošto. V origináli tam býval František II. Rákóczi (1676-1735). František II. Rákóczi, sedmohradské knieža i hlavný župan Šariša, sa začiatkom 18. storočia postavil na čelo najvýznamnejšieho protihabsburského povstania v dejinách Uhorska.

Mondénny hotel Slovan, do ktorého ma ako malého chlapca zvykla zaviesť na šľahačkový pohár s jahodami moja staršia sestra, krásne secesná budova oproti, v ktorej sídlila banka a moji rodičia v nej založili pre mňa vkladnú knižku, a ďalšie honosné domy na juhu Hlavnej ulice, na ktoré si už len matne pamätám, sú nenávratne preč. Vzácne

Medzi Miklušovou väznicou a kalvínskym kostolom, nad podjazdom do Hrnčiarskej ulice, ktorá už má prívlastok aj Ulička starých remesiel, je byt, v ktorom žili naši (košickí) kati. Zrejme aj ten najznámejší – kat Mikluš. Mikluš bol remeselník ako každý iný – poctivo sa živil svojím remeslom. Akurát na rozdiel od iných majstrov majstrovsky stínal hlavy. A dostával

Aký je vzťah obyvateľov Košíc k mestu, v ktorom žijú? A čo ho formuje? Veľa starých Košičanov tvrdí, že množstvo „gádžov“ z vidieka, ktorých v 60. rokoch minulého storočia do nášho mesta pritiahla práca vo Východoslovenských železiarňach, nemajú k nemu absolútne žiaden vzťah, a tak to aj vyzerá. Aj ja som starý Košičan. A vôbec

Zamysleli ste sa niekedy, koľko je na Slovensku aquaparkov a vodných svetov? Správna odpoveď je 14. A viete, koľko aquaparkov je na východe? Dva. Koľko je ich v Košiciach? Nula. Ani jeden. Nič. Košičania sa síce môžu tešiť z Jazera, Bukovca či štyroch kúpalísk, no užiť si kúpanie v septembri, decembri či marci sa dá akurát v krytej