Ján Dusza: Z roľníckeho chlapca a dídžeja vedec v Sieni slávy

Ján Dusza je poprednou vedeckou osobnosťou v oblasti výskumu a vývoja progresívnych keramických materiálov na Slovensku aj vo svete. Za svoju celoživotnú prácu vstúpil v rámci ankety KOŠIČAN ROKA 2017 do Siene slávy. 

Dnes je Košičanom, no vyrastal na Gemeri. Rodičia ho vychovali v Gemerskej Hôrke, kde ho naučili roľníckemu životu. „Musel som zavrieť kravy, nakŕmiť ich, vyčistiť maštaľ a podojiť kozu,“ spomína na detstvo. Povinností sa zbavil až počas štúdia na gymnáziu, keď ho rodičia viedli viac k učeniu. O vedeckých ambíciách v detstve ani nechyroval…

Jazykový antitalent

Chcel byť učiteľom. Miloval prírodné vedy – matematiku, fyziku a chémiu. „Jazyky nikdy,“ podotkol a dodal, že je na ne antitalent. „Všetky školy mám maďarské, vrátane univerzity v Budapešti. Po slovensky som začal lepšie rozprávať až na vojne,“ vysvetlil. Ján Dusza priznal, že mal vždy čisté jednotky a občas dvojky – zo slovenčiny a ruštiny.

Toto kritérium rozhodlo o výbere vysokej školy. Prihlášky smerovali do Bratislavy a Budapešti. „Na prijímačkách v Bratislave som nevedel ani povedať všetko po slovensky, i keď som to ovládal. Vedel som lepšie po maďarsky a Budapešť bola z domova bližšie.“

Kráľ internátu a diskoték

Napriek tomu, že je dnes poprednou osobnosťou v oblasti vedy, jeho študentské časy vyzerali ako u bežných ľudí. „Mal som brigádu, kde som za víkend zarobil 500 forintov. Pivo stálo v 70. rokoch 5 forintov, kino 10. Viete si predstaviť tie večierky za 500 forintov počas nasledujúceho týždňa?“ zaspomínal si so smiechom. 

Počas univerzity uňho bodovali dievčatá, futbal, pivo a diskotéky. Počas prázdnin cez deň pracoval na kúpalisku v Tornali ako plavčík, v noci ako dídžej. „Veľmi dobrá kombinácia, mne sa tie časy páčili. Raz ma dokonca zvolili za kráľa internátu,“ zasmial sa v spomienkach. 

Štúdium v tom čase trošku zanedbával. Skúšky a semester chcel mať čím skôr za sebou, aby mohol cestovať domov „Už vo Fiľakove som otváral okná, lebo som chcel cítiť domov. Mal som rád Budapešť, ale veľmi som sa tešil do Tornale. Dnes sa tak teším na Gemer.“

Brána do sveta

V Košiciach nastúpil na Ústav slovenskej akadémie vied v roku 1977. Vtedy s manželkou čakali syna Janíka. Naše mesto sa mu stalo skvelou základňou pre vedeckú kariéru. „Mali sme tu perfektných profesorov, ktorí nám dali výborné základy. Veľa som sa naučil od profesora Karela i akademika Hajka, bývalého predsedu SAV. Obaja maximálne podporovali vedu a výskum v Košiciach,“ zhodnotil Ján Dusza.

Práve profesor Karel mu podpísal doporučenie na štipendium, vďaka ktorému sa v roku 1989 dostal do Stuttgartu ako štipendista nadácie Alexandra von Humboldta. V tom čase tam podľa neho bol jeden z najlepších ústavov vo svete. „Rok a pol v Stuttgarte mi dal strašne veľa. Stretol som doktorandov, ktorí sú dnes najväčší profesori v oblasti keramiky. Rád si spomínam, ako sme každú nedeľu hrali futbal a potom šli na pivo.“ Odtiaľ sa vtedy dostal aj prvýkrát do Londýna. A neskôr do celého sveta.

Cestovanie benefitom

Výhodou vedeckej práce je cestovanie v rámci projektov. Ján Dusza prešiel takmer celý svet. Prezradil, že nikdy nezabudne na svoju prvú návštevu New Yorku v roku 1991. Podobne ho očaril Dubaj a úplne odlišné Benátky. 

„Mám rád mestá, ktoré majú niečo, čo doma nenájdem. Preto sa mi veľmi páči Barcelona. Zbožňujem ju, jej mentalitu, hory aj more.“ Aj keď mu jazyky veľmi nejdú, dorozumie sa po anglicky, dokonca aj v Maďarsku prednáša v angličtine.  

Prečo mladí odchádzajú

Vedecké pracoviská u nás a v zahraničí sa už tak veľmi nelíšia. „Vďaka štrukturálnym fondom sú dnes aj naše labáky vybavené špičkovými prístrojmi. Zlepšenie prišlo za posledných desať rokov. Teraz máme iné problémy,“ objasnil Dusza. Narážal na nízky počet mladých vedcov v našej krajine. 

Myslí si, že mladí doktorandi nemajú motiváciu, a tak odchádzajú do zahraničia. Môže za to nedostatočné ohodnotenie v porovnaní s inými krajinami. Percento investície z celkového štátneho rozpočtu do vedy a vývoja je totiž na Slovensku relatívne nízke.

Priateľsky prísny učiteľ

Ako profesor má k mladým ľuďom blízko. Obzvlášť pyšný je na svoju dcéru Annamáriu, ktorá sa tiež venuje keramickým materiálom v Krakove. Aký je ale učiteľ? „Teším sa, keď mám dobrých študentov. Chcem, aby mali dobré výsledky. Oni časom zistia, že mi ide o ich dobro. Som priateľsky prísny a ide to. Mám z toho dobrý pocit,“ zhodnotil sám seba.

Hovorí, že dokáže vycítiť, aký má študent potenciál. Páči sa mu, že je každý iný. „U nás sú študenti, ktorí ukončili fyziku, metalurgiu alebo chémiu… skrátka, každý je v niečom dobrý. Pod článkami je viacero autorov, oni navzájom diskutujú a nútia jeden druhého rozmýšľať.“ 

Práca snov

Bez dobrých základov ide práca ťažko, rozhodujúci v kariére je však charakter ľudí. Ján Dusza síce nekončil univerzitu s najlepšími výsledkami, no patrí medzi najúspešnejších vedcov svojho ročníka. „Je to perfektná práca, strašne ju mám rád. Mám radosť, keď vyjde pekný vedecký článok,“ dodal.

Ak by mu to s vedou nevyšlo, mal by aj alternatívu. „Strašne rád robím logá. Bol by som dobrý dizajnér, ale určite nie módny,“ priznal s úsmevom. S kolegami realizoval všetky logá vedeckých projektov, ktoré riešili.

Čítajte aj:

• Peter Krcho: Slobodné matky rodia častejšie predčasne
• Železničku v Čermeli nechcel nikto – bola ako apendix
• Peter Krcho cíti zodpovednosť za predčasne narodené deti
• Víťazi ankety KOŠIČAN ROKA: Jeden deti zachraňuje, druhý ich zabáva