Ako sa pod Petrom Bičom rozsypalo auto…

Jeden z najúspešnejších slovenských muzikantov Peter Bič, líder kapely Peter Bič Project, si po dlhých rokoch hrania s množstvom českých a slovenských umelcov uvedomil, že už chce hrať svoje vlastné veci.

Uznávaný gitarista si založil vlastnú kapelu, ktorá zažiarila hneď na prvýkrát a jej hit Hey Now jej otvoril dvere do sveta, pretože skladby Peter Bič Project hrajú rádia nielen u nás, ale od Európy až po Áziu. Peter Bič bol tretím osloveným Košičanom v našej rubrike „Až na kosť“.

Čím by ste sa živili, keby ste neboli muzikant?
Sám seba ako muzikanta som objavil, keď som mal šesť rokov. Vtedy som si uvedomil, že chcem byť gitarista a podriadil som tomu celý svoj život. To ešte ani moji rodičia nevedeli, že chcem byť hudobník. Oni si totiž mysleli, že zo mňa bude športovec. Preto som sa venoval aktívne napríklad plávaniu. Keby mi to nevyšlo s hudbou, tak by som robil niečo okolo áut, tie ma vždy bavili a veľa som sa motal okolo nich. Takže asi by som bol pretekár alebo šofér autobusu. Som veľmi rád, že sa mi splnil môj sen o hudbe.

Kto bol vaším idolom v detstve a mladosti?
Mal som veľmi veľa idolov. Obdivoval som veľa slávnych svetových kapiel, ale naozaj skutočnými idolmi boli moji bratranci a môj brat. Boli muzikanti a mali kapely. Ja som sa k nim vždy nejako priplichtil a počúval, ako to znie naživo.

Čo ste si kúpili za svoj prvý poriadny honorár alebo výplatu?
Polski Fiat 127, ktorý vtedy stál päťtisíc korún a zašoféroval som si na ňom asi 50 metrov. Hneď po prvej jazde sa mi rozsypal. V zákrute odbočila iba jeho predná časť, zadná sa odpojila a ostala stáť na mieste. Mne trčali nohy z auta. Fiat som nechal tam a odišiel som pešo.  

Na čo najviac utrácate?
Najviac peňazí míňam na gitary, dobré jedlo a ľudí, ktorých mám rád.

Aký je váš najväčší trapas, na ktorý by ste najradšej zabudli?
Ten najväčší sa mi stal, keď sme hrali pre jeden pivovar na dni otvorených dverí. Bolo tam asi päťtisíc ľudí a zrazu som si nevedel spomenúť na názov toho pivovaru. Tak som spravil takú obvyklú fintu a opýtal som sa ľudí – ktoré pivo je najlepšie? A z divákov jeden na mňa vykríkol, že ty povedz! Takt toto mi nevyšlo, cha, cha.

Kedy ste cítili najväčšiu hrdosť?
Keď sa mi narodila dcéra Laura.

Pamätáte si na svoju prvú lásku?
Volala sa Slávka a bolo to v jasličkách. Nikdy nezabudnem na moment, keď sme boli na pieskovisku a ja som jej hladkal vlasy.

Čo je pre vás symbolom pohody po ťažkom dni? Ako si najlepšie oddýchnete vo voľnom čase?
Posteľ. Je to pre mňa symbol totálnej pohody, pokoja, mieru, lásky…

Na ktorú dovolenkovú destináciu najradšej spomínate a kam by ste sa sa už nikdy nechceli vrátiť?
Pre mňa bola veľkým zážitkom naša prvá dovolenka s malou dcérkou. Boli sme v Grécku a to som si užíval, pretože táto dovolenka bola celkom iná ako tie predchádzajúce. Nezabudnuteľnou dovolenkou bol tiež festival v Los Angeles, na ktorom som počas troch dní videl Rolling Stones, Paula McCartneyho, The Who, Rogera Watersa, Boba Dylana.

V čom vynikáte a v čom ste absolútne neschopný?
Samozrejme, vynikám trošku v tom, že som muzikant a viem hrať na gitaru. Obrovský problém mi robia cudzie jazyky. Neviem sa naučiť po anglicky ani iný cudzí jazyk. Neviem sa naučiť ani texty, preto málo spievam. V škole som sa nevedel nikdy naučiť básničku. Nič si nepamätám, mám krátkodobú pamäť.

Čo vás vie priviesť do zúrivosti?
Keď veci nefungujú tak, ako majú. Keď sa niečo dohodne a potom to zlyhá na veciach, ktoré sú úplne banálne, často nepodstatné. Toto ma vie vytočiť do zúrivosti. Alebo keď ideme hrať a usporiadateľ sa vykašle na dohodnuté podmienky – nie je tam šatňa pre muzikantov, kvalitná aparatúra a podobné veci pracovného charakteru.

Čo vás vie rozosmiať?
Moja dcéra ma vie rozosmiať, rozosmejú ma úplne obyčajné veci. Mám rád humor a život. Vždy sa radšej zasmejem, ako by som sa mal zlostiť.

Máte z niečoho strach či fóbiu?
Fóbiu mám iba z výšok.

Aký je váš nesplnený životný sen?
Zatiaľ taký nemám. Myslím, že život je ešte predo mnou, tak snáď si ešte sny budem plniť. Vždy si dávam také ciele, ktoré by som mohol v tomto živote stihnúť.

Ste na niečo poverčivý?
Som poverčivý a som aj veriaci. Verím v Boha a poverčivý som na čísla.

Ktoré jedlo je vaše najobľúbenejšie?
Veľmi rád mám mäso na akýkoľvek spôsob – steaky či burgre. Hovädzie i bravčové. Vyslovene nemám rád kuracie mäso.

Čo je vaša osobná kuchárska špecialita, s ktorou rád potešíte svojich blízkych či priateľov?
Vždy sú to cestoviny. V mojom podaní je to najrýchlejší, najlacnejší a najchutnejší spôsob. Cestoviny s tuniakom, syrom a ďalšími rôznymi ingredienciami, ktoré ale nikomu neprezradím.

Ktorí umelci sú vaši najobľúbenejší?
Je ich veľmi veľa. Eric Clapton, John Mayer, Metallica. Mám rád veľa gitaristov, počúvam aj jazz, country, hip-hop. Veľmi sa mi páči vážna hudba nemeckého skladateľa Johannesa Brahmsa či Francúza Erika Satieho a ostatných veľkých majstrov.

Ktorí športovci sú vaši najobľúbenejší?
Všetci slovenskí a tí, ktorí víťazia a zbierajú úspechy.

Ktorú knihu/film dokážete prečítať/pozerať aj častejšie ako raz?
Nezvyknem čítať knihy na viackrát. Výnimkou je Hlava XXII od Josepha Hellera, ktorú som čítal asi šesťkrát a román Na ceste od Jacka Kerouaca. Najradšej čítam životopisy tých ľudí, ktorých počúvam. Veľmi zaujímavá je napríklad biografia Keitha Richardsa, gitaristu Rolling Stones, rovnako aj životný príbeh Erica Claptona alebo životopis Stevena Tylera, speváka kapely Aerosmith. Tiež mám rád román Pena dní od Borisa Viana. Baví ma čítať o životoch týchto ľudí, ako žili, čím všetkým si prešli. To ma inšpiruje. Film si pozriem vždy podľa toho, na čo mám chuť. Najčastejšie teraz rozprávky, tie pozeráme s dcérkou v kuse. Som ale veľmi rád, že aj slovenská kinematografia začína prekvitať a vznikli filmy s aktuálnou slovenskou tematikou – diela Čiara alebo Únos. Tieto filmy sa mi veľmi páčili. Teším sa na ďalšie slovenské filmy, ktoré vzniknú.