Do kuchyne ho nepustí manželka
Narodil sa 3. októbra 1959 v Košiciach. Od žiackych rokov pôsobil futbalovo vo VSS Košice. V roku 1988 absolvoval svoj prvý maratón, ktorý bol zároveň tým posledným na trati Košice – Seňa. Potom sa v cieli tešil aj v New Yorku, Bostone, Londýne, Aténach či Paríži. Pri košickom maratóne pôsobí od roku 1991 ako člen jeho správnej rady a temer počas celého obdobia aj ako riaditeľ pretekov.
Rodinná pohodička Koniarovcov, nahodených do gala.
V roku 1993 založil v Košiciach spoločnosť Progress Promotion, ktorú vedie doteraz. Je autorom projektov Športová osobnosť Košíc, City Run, ProEduco, Jesenná harmónia. Podieľaľ sa na programe otvorenia Steel arény a otváracom ceremoniáli EHMK 2013. Je ženatý, manželka Iveta, dcéry Michala, Kristína a Zora.
Kto bol vaším športovým vzorom?
„Keď som mal 12-14 rokov, na vrchole bol Johan Cruyff. Jeho hra i hra Ajaxu Amsterdam sa vtedy vymykali z futbalových konvencií. Neskôr, keď už ma viac zaujímala atletika, pozoroval som kariéru a výsledky dvoch olympijských víťazov v maratóne z Talianska, Stefana Baldiniho a Gelinda Bordina.”
Kto je váš najobľúbenejší umelec?
„Vyrastal som na česko-slovenskej scéne. Hľadám obsah, nie pózu. Chcem umeniu rozumieť. Očarilo ma dielo sochára Jána Mathého, tvorba Bohumila Hrabala, herectvo i hlas Karola Machatu. No je toho, samozrejme, viac.”
Ktorý úspech si najviac ceníte a na ktorý okamih by ste najradšej zabudli?
„Mojím krédom je kontinuita. Neverím v rýchle úspechy, ktoré prinášajú aj hrozbu prudkých pádov. Tak sa vyvíja aj moja kariéra. Nemôžem samozrejme nespomenúť transformáciu maratónu v Košiciach, na ktorej sa dlhodobo podieľam od roku 1991 až do dnešných dní. Mal som šťastie na zanietených ľudí, s ktorými som mohol byť aktívnym svedkom tejto výraznej premeny. Na nič zo života a kariéry netreba zabúdať. Aj neúspechy majú svoju hodnotu. Iba hlupák sa nepoučí z vlastných chýb.”
Navštívili ste veľa krajín. Na ktorú najradšej spomínate a kam by ste sa už nikdy nechceli vrátiť?
„U mňa vyhráva Afrika, najviac som prebrázdil Juhoafrickú republiku, takže má osobitné postavenie. Nemám také miesto, kam by som sa nechcel vrátiť. Všade je niečo zaujímavé. Nie som človek, ktorý by bol sklamaný a pálil mosty, ak mu ponúknu nekvalitný hotel, jedlo alebo ľudia majú zlú náladu. To ma nevie rozhodiť.”
Ako znie vaša prezývka a prečo ste ju dostali?
„Doma som Brano bez mäkčeňa, pre rodičov aj Branko. Inú nemám alebo o nej neviem.”
Ako znie vaša prezývka a prečo ste ju dostali?
„Doma som Brano bez mäkčeňa, pre rodičov aj Branko. Inú nemám alebo o nej neviem.”
Ako si najlepšie oddýchnete?
„Je niekoľko zaručených receptov. Najfrekventovanejší je obuť sa, vybehnúť, vrátiť sa, dostať ľahký obed, podriemať si pri telke. Dobre sa oddychuje aj s knihou v ruke. To však stíham skôr iba na dovolenke.”
Na čo najviac utrácate?
„Na voľný čas. Ten je vzácny a zaslúži si takúto podporu. Takže vždy rád utratím na cestovanie, relax, vstupenky na kultúrne podujatia či na navodenie tej správnej atmosféry.”
Čo vás vie priviesť do zúrivosti?
„Kto ma pozná, potvrdí, že takmer nič. No tvrdošijné presadzovanie hlúposti a arogancia moci ma občas rozhodia.”
V čom vynikáte a v čom ste absolútne neschopný?
„Myslím si, že dokážem ľudí počúvať a pripraviť pre nich riešenia, ktoré vystihujú ich predstavy a pocity. Neschopný som v kuchyni. No len preto, lebo ma k tomu manželka nepustí, aby som ju nepripravoval o jedno z jej najväčších potešení.”
Čo by ste na sebe zmenili a s akým zlozvykom bojujete?
„Nenosiť toľko prácu domov. Zapamätať si, že som sľúbil opraviť kľučku. Nemračiť sa toľko…”
Foto na strane: archív B. K.
