Mystérium betlehemskej hviezdy nás očarúva dodnes…

Košičan, študent gymnázia na Poštovej ulici. Jezuita, katolícky kňaz, jediný astrofyzik s česko-slovenskou stopou vo Vatikánskom observatóriu. Zástupca riaditeľa, ktorý zodpovedá za výskumné pracovisko v americkom Tucsone v Arizone. Vatikánsky hvezdár Pavol Gábor prišiel domov na Vianoce. Rozprávali sme s ním nielen o betlehemskej hviezde, ale aj o americkej posadnutosti ufónmi a nezvyčajnom obede s pápežom Františkom.

Observatórium Vatikánskeho mestského štátu Specola Vaticana má iba desiatich astronómov. Aj tak pripadá na jedného obyvateľa Vatikánu najväčší počet hvezdárov na svete. To všetci skúmate betlehemskú hviezdu?
To je presne jedna z tých vecí, ktoré nerobíme. Možno vás sklamem, ale betlehemská hviezda ani nie je celkom otázka na hvezdára, skôr na teológa alebo odborníka na Bibliu. Pre mňa sú v tomto príbehu dôležitejší mudrci. Sú mi blízki a sympatickí. Predstavte si situáciu: Ste niekde ďaleko a odrazu vás niečo zasiahne a chytí, pretože je to veľmi zaujímavé. Nedá vám to pokoj až do takej miery, že zoberiete ťavu, sadnete na ňu a idete. Neviete kam, možno ani celkom prečo, ale je to pre vás také dôležité, že nemôžete inak. Je to krásna metafora pre to, čo robia vedci. Vedecký výskum je do značnej miery podobný takémuto uspokojovaniu veľmi fundamentálneho nutkania poznávať to, čo vás zaujme natoľko, že ste tomu ochotný obetovať strašne veľa.

Predsa len, ako to bolo s tou hviezdnou záhadou okolo Ježišovho narodenia?
Rôznych interpretácií betlehemskej hviezdy je v dejinách veľa. Rozhodne najhlbšie do všeobecného povedomia vstúpila interpretácia maliara Giotta di Bondone, ktorý  roku 1305 zobrazil betlehemskú hviezdu ako kométu. Bola výtvarne veľmi vydarená, až natoľko, že ju tak zobrazujeme dodnes. Giotto totiž pravdepodobne v roku 1301 pozoroval Halleyovu kométu. Na druhej strane, bola to v tých časoch trúfalosť. Kométy sa považovali za zlé hviezdy, latinsky „disaster“, čo dodnes v mnohých jazykoch znamená nešťastie. O 300 rokov neskôr Johannes Kepler rozmýšľal, či by betlehemskou hviezdou nemohla byť nova (nová hviezda) alebo konjukcia (tesné priblíženie na oblohe). Bol v úžasnej pozícii prvého človeka, ktorý dokázal správne  vypočítať, čo sa dialo na oblohe v čase okolo Kristovho narodenia, teda 1600 rokov dozadu. Vyšlo mu, že na prelome januára a februára v 6. roku pred Kristom, došlo na oblohe k zaujímavej konjunkcii Marsu, Jupitera a Saturna v Rybách. Nakoniec sa ale priklonil k záveru, že betlehemská hviezda bola nadprirodzenej povahy. Som však presvedčený, že všetky interpretácie, ktoré rozoznievajú dušu, sú dobré. Je to totiž predovšetkým jav biblický a nie astronomický. Pre mňa osobne je nebeským znamením sama astrofyzika. Boh nám dáva nielen knihu Písma, ale aj knihu prírody, ktorá je až prekvapujúco čitateľná pomocou matematiky.

Načo má teda Vatikán vlastných astronómov?
Specola Vaticana vznikla v 16. storočí, keď bolo potrebné reformovať kalendár. A keďže už existovala, a Vatikán je jednou z najzotrvačnejších inštitúcií na svete, prakticky ju nebolo nemožné zrušiť. Samozrejme, žartujem  . Ale povedal by som, že náplň práce Vatikánskeho observatória asi najlepšie charakterizuje jeden výrok pápeža Jána XXIII. (To je ten, ktorý na otázku, koľko ľudí pracuje vo Vatikáne, povedal, že asi polovica). Tento pápež s dobrým zmyslom pre humor hovoril, že Vatikánske observatórium má dve úlohy: Jednou je vysvetľovať vedu cirkvi a druhou vysvetľovať cirkev vedcom. A dodal, že v tom druhom dosahuje oveľa lepšie výsledky.

Čo je vaším poslaním dnes?
Každý z nás pracuje na svojej špecializácii a okrem toho sa snažíme prispievať k tomu, aby bolo Vatikánske observatórium aj miestom „intelektuálneho kvasenia“. Spolupracujeme s množstvom ďalších inštitúcií, zapájame sa do rôznych výskumných projektov. Ja sa venujem výskumu exoplanét, teda planét, ktoré neobiehajú okolo nášho Slnka, ale okolo iných hviezd, a prednášam dejiny astronómie na Arizonskej univerzite. Ale hlavne sa starám o náš ďalekohľad, ktorý teraz prerábame na robotickú prevádzku.

Prečo má Vatikán svoj ďalekohľad až v Arizone?
Svetelný smog vyhnal hvezdárov najskôr z Vatikánu do Castel Gandolfa. Ale to nestačilo. Roky sme hľadali vhodné miesto v Taliansku, nakoniec problém vyriešila zmluva s Arizonskou univerzitou. Pre nás je to ideálne miesto nielen pre dokonalú tmu, suchý púštny vzduch a vysokú nadmorskú výšku. Vatikánsky ďalekohľad s priemerom 1,8 metra máme vo výške 3250 m nad morom na Mount Graham, asi 250 km od Tucsonu, kde už pred našim príchodom bolo významné astronomické centrum. Vďaka úzkemu prepojeniu s vojenským priemyslom sa tu vyvíjala aj dlho utajovaná infračervená astronómia a adaptívna optika. V Tucsone je jedna z piatich najväčších koncentrácií astronómov a vývojárov astronomických prístrojov na svete. To je, čo ma za tých päť rokov, asi najviac zaujalo. Našiel som, v čo som tak trochu dúfal – skutočne dobré spoločenstvo. Inými slovami, ani nie tak tá hviezda, za ktorou šli mudrci, ale to, že sa našli medzi sebou.

Je výskum exoplanét o hľadaní mimozemského života?
Prvá exoplanéta bola objavená v roku 1995, dnes ich už naisto poznáme asi 2000 . Na niekoľkých by naše pozemské mikróby dokázali celkom pekne žiť – samozrejme, ak by sa tam vedeli dostať. Potrvá nám však desaťročia, kým s istotou zistíme, či má niektorá exoplanéta biosféru. Ale ak nájdeme iné, mimozemské príklady biologických systémov, dozvieme sa niečo o povahe života ako takého. Zároveň budeme schopní odhadnúť, nakoľko je život prirodzenou vlastnosťou chemickej reaktivity, teda nakoľko je pravidlom alebo výnimkou.

Bulvár však už pred rokom písal, že pápež František uznal existenciu ufónov…
Samozrejme, bolo to inak. Ale podarilo sa mu to pekne formulovať. V jednej kázni povedal, že Pán Boh si môže veci zariadiť ako chce, a keby sa tu zrazu objavil zelený mimozemšťan s veľkými ušami, ako to kreslia deti, a požiadal by o krst, tak prečo by sme ho nepokrstili. Nehovoril, že sú tu mimozemšťania, alebo že ich máme schovaných niekde vo Vatikáne. Takéto prekrútené informácie však musíme, najmä v Amerike, dôkladne vysvetľovať.

Prečo?
Napriek mnohým skvelým ľuďom istá časť Američanov sa domnieva, že katolíci sú vlastne satanisti. Dokonca tam nedávno vyšlo pár knižiek o tom, že Vatikánske observatórium má údajne najväčší ďalekohľad na svete a volá sa Lucifer. Používame ho vraj, aby sme zistili, či už prichádza Antikrist, ktorý je, samozrejme mimozemšťan. Prekvapil ma ten zmätok v hlavách a že takýto nezmysel milióny ľudí berú vážne.

Aký je šéf pápež František?
Celej cirkvi veľmi pomohol v mnohých veciach, aj čo sa týka jej obrazu. A nám z vatikánskeho observatória, obrazne povedané, stúpli „akcie“ tým, že k nám prišiel na obed. Bolo to asi štyri mesiace po jeho zvolení. Je pritom dôležité vedieť, že pápež na obedy nechodí. Nikam. On si pozýva iných k sebe, je to protokolárna záležitosť. Pápež František však láme zvyklosti, a urobil to aj v našom prípade. Všetci vatikánski činovníci zrazu spozorneli – aha, Vatikánske observatórium – na tých musíme byť milí, pretože k nim pápež išiel na obed. Musím však povedať, že to bolo najmä kvôli nášmu predchádzajúcemu riaditeľovi, ktorý je tiež Argentínčan a s ktorým sa poznajú už 30 rokov. V neposlednom rade patríme do rovnakého rehoľného spoločenstva a pápež František, keď bol mladý, pracoval ako chemický laborant . K prírodným vedám má teda blízko, a keď zistil, že vydáva peniaze na nejaké „čudné“ zariadenie, tak sa asi chcel pozrieť, čo to tu stvárame.

Pavol Gábor

• Narodil sa v roku 1969 v Košiciach.

• Vyštudoval fyziku elementárnych častíc na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe, v Krakove vyštudoval filozofiu, v Paríži teológiu a získal tam aj doktorát z astrofyziky.

• Podieľal sa na vývoji detektora ATLAS na Large Hadron Collider v CERN-e, Európskom laboratóriu pre fyziku častíc v Ženeve vo Švajčiarsku.

• V roku 1995 vstúpil do rehole jezuitov, za kňaza bol vysvätený v roku 2004.

• Do Vatikánskeho observatória nastúpil v septembri 2010. Zástupcom riaditeľa sa stal v septembri 2012, odvtedy vedie výskumnú skupinu v americkom Tucsone v Arizone.

Evanjelista Matúš o zvestovaní radostnej správy

„Keď sa za čias kráľa Herodesa v judskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci z východu. Pýtali sa: Kde je ten práve narodený židovský kráľ? Videli sme totiž na východe jeho hviezdu a prišli sme sa mu pokloniť...   ... A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až zastala nad miestom, kde bolo dieťatko. Keď uvideli hviezdu, naplnila ich veľmi veľká radosť. Vošli do domu, uvideli dieťatko s jeho matkou Máriou. Padli na zem a klaňali sa mu. Otvorili svoje klenotnice a obetovali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu.“   (Slovenská ekumenická Biblia, Mt 2, 1-3 a 9-11)