Tomáš Marcinko: Bavilo by ma byť agentom

• Tomáš Marcinko sa narodil sa 11. apríla 1988 v Košiciach.  
• Počas seniorskej kariéry pôsobil najprv v Bridgeporte (farmársky tím New Yorku Islanders pôsobiaci v AHL), Košiciach, švédskom MoDo. Druhý rok je hráčom Pardubíc. 
• S Košicami získal majstrovský titul v roku 2014.
• Slovensko reprezentoval najprv na mládežníckych majstrovstvách sveta (zhodne dvakrát v kategóriách do 18 i 20 rokov) a v roku 2014 aj na seniorskom šampionáte.
• Hokejový olympijský turnaj v Soči 2014 sa preňho skončil nešťastným zranením hneď v prvom zápase.

Čím by ste sa živili, keby ste neboli športovec?

„Bavila by ma manažérska práca v oblasti športu, napríklad pozícia hráčskeho agenta. A možno by som skúsil aj podnikanie, chodil som na obchodnú akadémiu.”

Na čo najviac utrácate?

„Na nič špeciálne, akurát sú to obyčajné výdavky na každodenné potreby. Najviac som minul na bývanie, kúpil a prerobil som si byt v Košicich. Mám rád aj dovolenky v zahraničí, ale priznám sa, že po skončení hokejovej sezóny mi úplne stačí byť aj doma v Košiciach.”

Čo by ste na sebe zmenili a s akým zlozvykom bojujete?

„Narodil som sa v znamení barana a som aj rovnako tvrdohlavý. Lenže niekedy by som nemal až tak ísť hlavou proti múru. Moje zlozvyky by mohli objektívnejšie posúdiť ľudia z môjho okolia.”

 Ktorý úspech si najviac ceníte a na ktorý okamih by ste najradšej zabudli?

„Minuloročný zisk majstrovského titulu s Košicami a účasť na olympiáde či majstrovstvách sveta. Nerád spomínam na sezóny, keď sa tímu, v ktorom som pôsobil, nepodarilo dosiahnuť stanovené výsledkové ciele.”

Ako znie vaša prezývka a prečo ste ju dostali?

„Mara a zdedil som ju po otcovi. Udomácnila sa aj v Česku. Vždy stačilo, aby som mal jedného slovenského spoluhráča, ktorý ma tak volal a po ňom sa chytili ostatní.”

Ako si najlepšie oddýchnete?

„Keď nemusím robiť vôbec nič a môžem iba ležať na gauči s diaľkovým ovládačom od televízora v ruke. No takýchto voľných chvíľ nie je zas až tak veľa. Pred dvoma rokmi som sa dostal ku golfu, veľmi sa mi pozdáva tento šport, je to dobrý relax. Teraz v lete sa mu chcem povenovať.”

V čom vynikáte a v čom ste absolútne neschopný?

„V športe, keďže sa mu venujem celý život. Netrúfol by som si na dôležitejšie opravy auta, vtedy idem radšej za odborníkmi.”

Kto je váš najobľúbenejší umelec?

„Veľmi dobre sa viem pobaviť nad humore herca Lukáša Latináka. Počúvam najmä elektronickú hudbu.”

Navštívili ste veľa krajín. Na ktorú najradšej spomínate a kam by ste sa už nikdy nechceli vrátiť?

„Život v USA je príjemný a jednoduchší ako na Slovensku, aj keď zasa nie všetko tam vyzerá ako vo filmoch. Pozdávalo sa mi aj vo Švédsku, hoci som tam bol len mesiac, tá krajina si ma ihneď získala vďaka peknej prírode a skvelým ľuďom. Nikde som nemal extrémne nepríjemnosti, aby som sa cítil vyslovene zle. Nerád však spomínam na dovolenky v Egypte a na veľké žalúdočné ťažkosti, ktoré som tam mal.”

Pamätáte si na vašu prvú lásku?

„Na tie sa nezabúda. Prišla na strednej škole, bola o rok staršia. Boli sme spolu vyše roka.”

Kto bol vaším športovým vzorom?

„Môj otec, ktorý hral za Košice. Hokej vždy dominoval v našej rodine. Spomedzi slovenských hráčov pôsobiacich v NHL som v detstve najviac sledoval Petra Bondru.”

Čo vás vie priviesť do zúrivosti?

„Považujem sa za relatívne pokojného človeka a nič ma len tak nerozhodí. Možno tak raz za mesiac sa rozčúlim nad nejakou banalitou. Naozaj nahnevať ma však vedia rozhodcovia a krivda na ľade počas zápasu.”

Foto: TASR