Po tituloch so Svitom a Interom chce „Sedmo“ aj košický
Tridsaťdvaročný, 207 centimetrov vysoký basketbalista KB Košice Peter Sedmák bol uplynulý týždeň najlepším hráčom Slovenska v predkvalifikačnom zápase o postup na majstrovstvá Európy s Macedónskom. Popradský rodák by už dnes mal byť oporou býkov v šlágri 14. kola Eurovia SBL s Levicami (o 18. hodine v Angels aréne).
Slovenskú najvyššiu súťaž ste na chvíľu vymenili za reprezentáciu, kde ste odohrali úvodný predkvalifikačný duel s Macedónskom. V čom sú zápasy na medzinárodnej scéne iné ako ligové?
V našej najvyššej súťaži nie sú tak kvalitní hráči, ako na reprezentačnej úrovni. Tam nastupujeme proti basketbalistom z lepších líg a tie skúsenosti sú na nezaplatenie. Iste, aj u nás pôsobia cudzinci, ale nie sú top špičkoví európski hráči. Aj Macedónci sú zvyknutí na lepšie súťaže, ak hráte trebárs v tureckej lige, nedá sa to s tou slovenskou porovnať.
Veľa pozornosti uplynulý týždeň pútal naturalizovaný Slovák Kyle Kuric, ktorý pri premiére odohral až 36 minút. Okolo amerického rodáka so slovenskými koreňmi bolo dosť rušno. Nenaštrbilo to samotnú prípravu na zápas?
Snažili sme sa ho dostať do nášho systému. Hrali sme nejaké signály, ktoré boli postavené na ňom. Mohli sme ho vyťažiť ešte viac, ale pravda je taká, že Macedónci si ho z ruskej ligy, kde hrá za Petrohrad, dobre prečítali. Kuric má vysokú kvalitu, ak sa s nami viac zohrá, určite to bude lepšie, lebo my sme ho doteraz nepoznali a ani on nemal skúsenosti so slovenským basketbalom.
Polovicu slovenských bodov nastrieľalo trio z KB Košice Körner, Baldovský, Sedmák. Vy ste boli proti Macedónsku s dvadsiatimi bodmi aj vďaka trom úspešným trojkovým pokusom naším najlepším strelcom. Užívali ste si to?
Ak sa prehrá, tak lepší individuálny výkon nič neznamená. Je pravda, že som mal v Poprade deň, keď mi to padalo. Lenže na to, aby sme zvíťazili, sme potrebovali, aby svoj slušný štandard ukázalo viac hráčov. V útoku sme však mali problém, vymýšľali sme až veľmi. Stratili sme aj veľa lôpt a súper potom ťažil z rýchlych protiútokov.
Domáca prehra o 13 bodov však už na začiatku komplikuje postupové vyhliadky, lebo ďalej pôjde len jeden najlepší z tria Slovensko, Macedónsko, Švajčiarsko…
Pred zápasom sme boli nastavení tak, že tento zápas musíme vyhrať. Nestalo sa a ak chceme postúpiť, tak teraz musíme vyhrať v Macedónsku a obe stretnutia so Švajčiarskom. V Macedónsku dokonca potrebujeme zvíťaziť vyšším rozdielom. Ak v to budeme veriť a dáme do toho srdce, tak to nie je nemožné.
V Eurovia SBL je pred vami domáci zápas s Levicami. Súperovi, ktorý je na čele tabuľky, máte čo oplácať. V Leviciach ste nastrieľali iba biednych 51 bodov a odohrali asi najhorší zápas v sezóne.
V Leviciach sme si zvykali na čiastočnú zmenu herného štýlu po príchode Radenka Pilčeviča. Nemal som pocit, že by boli Levice extra silné, to na náš výkon sa nedalo pozerať. Bol to náš najhorší zápas v sezóne. Verím, že doma to bude celkom iné.
V lige ťaháte sériu štyroch víťazných zápasov, posledné dve výhry ste zaknihovali na palubovkách súperov. Myslíte si, že mužstvo sa už dostáva do správnej prevádzkovej teploty?
Víťazstvá v Bratislave s Karlovkou a v Spišskej Novej Vsi boli z kategórie povinných. Ani v jednom z tých zápasov sme nehrali to, čo sme chceli. Ako na tom naozaj sme, ukáže skôr sobotňajší súboj v Prievidzi. Ale ja verím, že uspieť vieme aj u silnejších súperov a že ostaneme na víťaznej vlne.
V Angels aréne ste v šiestich zápasoch už štyrikrát pokorili stobodovú hranicu. Je vaším zámerom ponúkať atraktívny, útočne ladený basketbal?
Doma si strážime svoju pohodu. Všetko sa to odvíja od obrany, tam sa vieme chytiť a potom si to sebavedomie prenesieme do útoku. V nejednom zápase sa stalo, že viacerí hráči dali minimálne desať bodov a potom sa dostanete k populárnej stovke. No pohľadný basketbal chceme hrať nielen na našej palubovke, ale aj u súperov. V prípade Košíc určite nestačí, ak budú zaberať na vlastnom ihrisku.
V tíme býkov ste piatym najvyťaženejším hráčom s priemerom vyše 25,5 minúty na jeden duel. Je u vás priemer 14 strelených bodov na stretnutie a 5 doskočených lôpt dôvodom na spokojnosť? V uplynulej sezóne ste v Handlovej dostávali väčšiu porciu minút a aj vaše štatistiky boli o niečo lepšie.
V Handlovej som bol vždy v základnej päťke, v Košiciach nastupujem do zápasov z lavičky ako striedajúci hráč. A pravda je taká, že čísla v Handlovej som si vylepšil v závere sezóny, keď mi gradovala forma. Potom som si ešte odskočil hrať do Srbska, takže po dlhej sezóne som bol unavený. V príprave som mal silný zápal achilovky, nie som teda ešte v top forme.
V kariére ste sa už dvakrát so Svitom aj Interom tešili z majstrovského titulu. Prišli ste do Košíc aj preto, aby ste sa znova dočkali tímového úspechu?
Zlato som získal ešte v rokoch 2003 a 2013, takže po čase by som bol šťastný, ak by to vyšlo aj do tretice a v inom drese. Do ambiciózneho košického klubu prichádzajú hráči aj preto, že tu je šanca byť pri úspechu. Lebo podmienky tu máme fakt dobré, zišli sa tu kvalitní hráči, už len to celé zladiť a byť na sto percent pripravení na play-off.
V emirátoch bol spoluhráčom policajtov, vojakov a bankárov
Pivot Peter Sedmák má bohaté legionárske skúsenosti. Hrával v Česku, v Bulharsku, Srbsku, ale aj v Spojených arabských emirátoch v Abú Zabí.
„Veľmi som to chcel vyskúšať v arabskej krajine, hoci ponúk som mal vtedy viac. Konkrétne informácie o Spojených arabských emirátoch mi dal môj bývalý chorvátsky spoluhráč. Veľa som však v Abú Zabí nenahral, to miesto sa mi stalo osudným. Zranil som sa. Ale aj tie tri mesiace mi dali parádny obraz o krajine, o tamojšej lige, o tamojších ľuďoch,“ vraví „Sedmo“ ku krátkej anabáze v krajine, kde basketbal nepatrí medzi top športy.
„Zaujímavosťou ich ligy je, že hrať môže len jeden cudzinec. Spoluhráčov som mal poloprofesionálov. Boli to policajti, vojaci, štátni zamestnanci, bankári. Na tréning prichádzali na porsche, lamborghini, na veľkých džípoch. Civilné zamestnanie ich živilo veľmi dobre, basketbal hrali preto, že ho majú radi. Veľmi si to užívali, relaxovať chodili v dresoch pod koše. Väčšina klubov angažovala vysokého pivota, keď domáci neboli príliš vysokí. Takže aj ja som bol najvyšším hráčom v tíme. Napriek tomu, že spoluhráči neboli profesionáli, boli talentovaní. Vraví sa, že Arabi sú leniví, ale pri športe som to nebadal. V iných sférach áno, tam toho počas dňa veľa nevybavíte. Vonku bolo vyše 40 stupňov v tieni, všetci sú zalezení doma. Ale pred polnocou vyrážali do klubov, o polnoci ste tam vyriešili všetko. Aj tréningy sme mávali len večer, dokonca aj vonku na ihrisku pod holým nebom, keď bolo 35 stupňov. Ale na to teplo som si zvykol. Aj na to, že piatky sme mali stále voľné, takže som ich trávil na pláži. Zápasy boli v nedeľu.“
Snúbenica Monika čaká dcérku
Peter vraví, že vždy sa mu najviac páčili športovkyne. Je zasnúbený s basketbalistkou, ktorú ľudia z fachu v našom meste poznajú. Za láskou nikam cestovať nemusí, veď Monika Migová, bývalá hráčka Cassovie, žije v Košiciach. „Snúbenica Monika už basketbal nehrá, je totiž tehotná, v januári čakáme prírastok. Začiatkom roka sa teda stanem otcom,“ teší sa popradský rodák na nový rozmer súkromného života. „Musím povedať, že mne veľmi pomohlo, že môj reprezentačný kolega Mišo Baťka sa rozhodol odísť z Košíc do bratislavského Interu. V tíme býkov sa tak uvoľnilo pod košom miesto. Ktovie, kde by som hral, ak by sa toto nestalo. Takto som vlastne doma, a čo je skvelé, tak presne v sezóne, keď sa má narodiť naša dcérka.“
Pod košmi ho neprehliadnete aj preto, že na nohách máva počas zápasov chrániče kolien. Pri basketbale nie sú využívané zďaleka tak často, ako trebárs pri hádzanej či volejbale. „Pod košmi dochádza najmä pri clonách k zrážkam kolien. Tak sa trochu chránim. Nie je nás v slovenskej lige veľa takých, čo ich nosíme, ale trebárs aj Rado Rančík s nimi nastupuje. Chránia pred úderom a držia teplotu. Počas tréningu si ich dám len občas, na zápas vždy. Objednávam si ich, no nesiahol som po nich preto, že už mám za sebou operáciu kolena. Sedem mesiacov som v Košiciach pracoval s fyzioterapeutkou Veronikou Bialobokovou a ortézu nemám nosiť žiadnu. Koleno od operácie v Srbsku drží. Tam som bol za špecialistom, ktorého v Európe ospevujú. Doktor z Nového Sadu je vyhľadávaný a ja som sa tiež zveril do jeho rúk.“
