Hoci má len osemnásť, v dvadsiatke je už ako inventár

Hokejový obranca Erik Černák štartuje v Helsinkách na svojich tretích majstrovstvách sveta hráčov do 20 rokov. Ešte len osemnásťročný košický odchovanec je vo Fínsku naším služobne najstarším hráčom. Pritom na šampionát tejto vekovej kategórie by mohol ísť znovu aj o rok. A to sa podarí len málo- ktorému hokejistovi.

Väčšina hokejistov je na MS do 20 rokov raz, maximálne dvakrát. „Ja som tu už ako inventár, keďže po prvý raz som dostal možnosť ako šestnásťročný. Káder sa oproti môjmu prvému roku vymenil úplne celý, z vlaňajška sme tu iba štyria mušketieri,“ s úsmevom hovorí Erik.

Či dostane šancu aj v roku 2016, netuší. „To závisí od toho, kde budem v zámorí hrať. Ak ste v juniorke alebo farme, tak vás uvoľnia v pohode. Iné to je, ak už hráte v NHL. Bárs by som o rok na šampionáte nemohol štartovať…“

Vlani bol pri bronze

Vlani zažil na MS do 20 rokov v Kanade obrovský a nečakaný úspech – bronz našej dvadsiatky. „Nemáme také osobnosti ako pred rokom či dvoma. Musíme vsadiť na tímovosť. Cesta k dobrým výsledkom vedie cez dodržiavanie herných systémov trénera Bokroša,“ vraví zadák, ktorý pôsobí v tíme Erie Otters, kam ho poslalo vedenie Los Angeles Kings. V juniorskej OHL (Ontárijskej hokejovej lige) má v osemnástich zápasoch zatiaľ bilanciu tri góly a päť asistencií.

Vďaka pozvánke skôr doma

V lete odišiel do Ameriky. Pozvánka do reprezentácie mu teraz umožnila aspoň na chvíľu pobudnúť v rodných Košiciach. „Aj preto som sa tešil na dvadsiatku, inak by som prišiel domov až po sezóne. Od štátov si oddýchnem takmer päť týždňov. Vraciam sa 12. januára, po šampionáte pobudnem ešte týždeň doma.“ Erikov tím ide začiatkom roka na trip, takže sa má hlásiť až na domáce zápasy. „Pokračovať budem v juniorke, ale už posielali na farmu môj report, takže by som si mal zahrať aj tam.“

Iný život, iný hokej

Na život v USA a zámorský hokej si pomaličky zvyká. „Stretol som sa s inou mentalitou ľudí aj iným štýlom hokeja. Chvíľu trvá, kým sa prispôsobíte,“ priznáva mladík, ktorý sa potrápil s prvým rozhovorom v angličtine po drafte NHL.

Dnes je na tom jazykovo lepšie. Rozhovor by zvládol sebavedomejšie. „Jeden som už do novín poskytol, bolo to celkom fajn. Denne komunikujem so spoluhráčmi a s rodinou, kde bývam. Nie je tam žiaden Slovák ani Čech, takže mi ostáva len angličtina.“

V juniorke v Erie našiel zázemie v rodine, ktorá ho má na starosti. „Sú to moji náhradní rodičia. Bývam u nich, mám tam kompletný domáci servis. Pripravia raňajky, obed, večeru, operú, odnesú oblek do čistiarne. Ale doma je doma, náhradnú rodinu za vlastnú nevymením.“

Na Slovensku sa etabloval v najvyššej súťaži medzi mužmi. Teraz je v juniorke. „Hrá sa tam podstatne rýchlejšie. Je to aj malým klziskom. Isteže sa nehrá s takým rozumom, ako som zažil v extralige, ale zase je to tvrdšie. Každý súboj sa dohráva, po odohraní puku môžete čakať, že súper do vás vletí. Toto som na Slovensku nezažil, najmä na to som si musel zvykať. Raz som dostal tvrdší bodyček, ale ustál som to.“

Tvrdý chlebíček

Černák vraví, že v každom zápase je minimálne jedna bitka. „Raz som už zhodil rukavice, ale súper sa do mňa nepustil, ostal len stáť. Viem, že to iste príde, moja prvá bitka v USA visí vo vzduchu. Ale do zámoria som si neprišiel budovať meno týmto. V tíme nemáme žiadneho vysloveného bitkára, tam sa to týka všetkých. V kempe Los Angeles sme mali názorné ukážky bitiek, teoretickú prípravu. Tam sa bitky ani tak prísne ako u nás netrestajú.“

S Budajom ako Pat a Mat

S Mariánom Gáboríkom, v NHL dávnom etablovaným slovenským útočníkom, bol Erik Černák mesiac počas pobytu v kempe v Los Angeles Kings. Párkrát zašli spolu na večeru, Erik bol aj u neho doma.

„Majo mi vysvetľoval všetko, čo bolo pre mňa nové. Na farme sa ma počas štyroch týždňov zase ujal Peter Budaj. Staral sa o mňa ako o mladšieho brata. Strávili sme spolu dosť času. Bol som mu pomáhať, keď si zariaďoval dom. Na stenu sme dávali veľkú televíziu. Keď sa stretnú pri takejto činnosti dvaja hokejisti, pripomínajú dvojicu Pat a Mat. Trvalo nám to dlho, ale telka visí, to je základ,“ hovorí s úsmevom na tvári mladý hokejista, ktorý si želá návrat k Budajovi na farmu. A verí, že raz bude v jednom tíme bude aj s Gáboríkom.

Erik je trpezlivý, vie, že do NHL je neraz cesta tŕnistá: „Musel by sa stať veľký zázrak, aby som hral za Kings v tejto sezóne. Som realista, skôr sa chcem prepracovať na farmu.“

Silvester bez bujarej zábavy

Silvester na majstrovstvách sveta hráčov do 20 rokov dôverne pozná. Tretí raz bude vítať Nový rok v reprezentácii a mimo Slovenska. „Som rád, že silvestrovať môžem s našimi chalanmi, určite je to lepšie, ako keby som bol v juniorke v Kanade. Samozrejme, žiadna bujará zábava nás nečaká. Dáme si prípitok a potom – pekne na izby a spať, keďže nás čaká zápas.“

Foto: eč