Ladislav Nagy: Už smerom k rozhodcom nenadávam

Posledný zápas hokejovej Tipsport ligy v Detve sledovalo iba 612 divákov. Návšteva priam nehodná našej najvyššej súťaže a ešte v meste, kde by mal byť nováčikovský hlad po hokeji. Košičania hnaní svojím fanklubom vydreli víťazstvo 3:2. Kapitán oceliarov Ladislav Nagy sa na zisku troch bodov podieľal jedným gólom a my sme ho vyspovedali.

Od domáceho zápasu so Žilinou ste pre zranenie pauzovali vyše dva týždne. Už ste stopercentne v poriadku?
Musím sa dať do poriadku po kondičnej stránke. Na prvý zápas to nebolo zlé. Ale v Detve som toho už v tretej tretine mal dosť, tvrdli mi nohy. Bolesť som ešte trochu pociťoval, o konkrétnom zranení však hovoriť nebudem, poviem len, že ide o hornú časť tela. Podstatné je, že som už chcel ísť hrať. 

V tejto sezóne ste odohrali iba šesť stretnutí, no dali ste v nich až päť gólov, takže strelecky ste sa chytili už od začiatku…
Snažím sa strieľať, pomôcť mužstvu čo najviac aj gólmi. Je však jedno, kto tie góly dáva, hlavná vec je, aby nám to tam konečne padalo, nech vyhrávame a máme v šatni pohodu. 

V uplynulom ročníku ste dali 30 gólov, no nazbierali až 32 asistencií. Stáva sa teraz z Nagya typický zakončovateľ?  
Už mám roky na to, aby som sa pozeral na góly, štatistiky. Ja tu chcem hlavne niečo s mužstvom dokázať. A na tie góly chcem aj prihrávať. Keď som bol v útoku s Hričinom a Boltunom, tak som chlapcov hľadal v dobrých pozíciách, len škoda, že sa nevedeli trafiť. 

Neprekvapilo vás, že prvého víťazstva ste sa dočkali na ľade súpera až pri štvrtom pokuse?
Tak to som ani ja nečakal. Viem, že by to malo byť lepšie. Nehrali sme dobre ani v obrane. Dostali sme dosť veľa gólov. Ani v Detve to smerom dozadu nebolo ideálne, no videl som tam bojovnosť, srdiečko.

V tabuľke patrí vášmu mužstvu štvrté miesto. Na body sa však narobíte, víťazstvá sú tesné. Čo z vášho pohľadu aktuálne najviac chýba Košiciam? 
Najviac horíme v koncovke. V nej sa trápime. Gólových šancí si vypracujeme veľa, ale gólov dávame málo. Inak sa hrá, ak vám vyjde začiatok ako trebárs s Popradom. Ujmú sa prvé strely a potom to už súper musí otvoriť a nám sa hrá hneď lepšie. Ak je stav nerozhodný, tak musíme búšiť do plných, do kompaktnej obrany súpera. Tak je to od začiatku sezóny, už od zápasu s Detvou. Namiesto toho, aby sme po našich šanciach viedli 3:0 je 0:0. Len strelenými gólmi si pomôžeme. 

V nedeľu odnášali už v prvej tretine na nosidlách domáceho Martina Vyskoča, ktorý mal kontakt práve s vami pred vaším vedúcim gólom. Domáci boli na vás napálení. Čo sa vlastne stalo?  
Na ľade a potom aj po zápase som sa ospravedlnil. Nevidel som ho, určite som nikoho nechcel zraniť. Boltun mi poslal krížnu prihrávku, korčuľoval som smerom k stredu klziska a k zrážke prišlo v momente, keď sa mi asi domáci hráč pokúšal vypichnúť puk. Bolo to také čudné.

Detva operovala s tým, že vám pri tom vyletela ruka…
Pozrel som si to opakovane na videu. Chcel som sa Vyskočovi uhnúť, aj on šiel za pukom. Naťahoval sa za ním, nechcel som ho trafiť, bol však zohnutý a po zrážke sa mi reflexívne zdvihla ruka. Zaujímal som sa potom o jeho zdravotný stav, zavolal som mu. 

V Detve ste nakoniec zápas nedohrali. Dostali ste desaťminútový osobný trest za nešportové správanie. Neudržali ste sa pri komunikácii s hlavným rozhodcom?
S pánom Jonákom som sa chcel normálne porozprávať. Vôbec som mu nenadával, nepovedal som nič sprosté. Ja už smerom k rozhodcom nenadávam. Len som sa chcel opýtať, kvôli čomu nám vylúčil hráča a vraj som tú desiatku dostal preto, že som k nemu prišiel s rozpaženými rukami. No Jonák som mnou odmietol komunikovať. Čo mám povedať na to, ak sa s kapitánom nechce rozprávať?

V piatok cestujete do Liptovského Mikuláša a veru mu máte čo oplácať. Liptákom ste v Steel aréne podľahli 2:3 po samostatných nájazdoch.  
Nečakám, že to bude iné ako v Detve. Opäť to bude veľký boj. Chceme dať gól, tlačíme sa dopredu, búšime, búšime, ale stane sa, že zabudneme na obranu. No nemôžeme súperovi ponúkať šance po tom, ako vzadu prepadneme. Nemalo by sa stávať, že sa súper dostáva do prečíslení.

Od začiatku sezóny sa Košice pasujú s množstvom maródov. Do akej miery to narúša pohodu v šatni?
Keď som hral v Amerike, tak sme mali úvod sezóny spojený s veľkou maródkou. Lenže v NHL majú kluby svoje farmárske tímy a tam dvadsať hráčov čaká na svoju šancu, takže tam to nie je problém. Tu, ak zo základnej zostavy vypadne päť hráčov, tak je to problém. Aj u nás by sa možno zišli farmárske mužstvá. Podstatné je, že zranení hráči sa už pomaličky dávajú dokopy, aby sme mohli konečne hrať v najsilnejšom zložení. Aj trénerom by odľahlo. Naši konkurenti hrajú v kompletnej zostave a darí sa im, u nás sa zostava musí meniť z kola na kolo.

Zmeny v zostave neprospievajú ani zohratosti presilovkových formácií. Vo využívaní početnej výhody ste až na siedmom mieste…
Je pravda, že presilovky nám nejdú tak, ako by sme chceli. Práve preto by sme to mali zjednodušiť a strieľať čo najčastejšie. Iba tak môžeme našu úspešnosť vylepšiť. 

Košické štatistiky

• percentuálne využívanie presiloviek: 17,02 % (7. miesto)
• percentuálna úspešnosť hry v oslabení: 86,54 % (4. miesto)
• počet trestných minút: 153 (7. miesto)
• percentuálna úspešnosť streľby: 8,47 % (7. miesto)
• kanadské bodovanie: Blake Kessel 3+5 (17. miesto)
• percentuálna úspešnosť brankárov: Joakim Lundström 93,3 % (3. miesto)
• najlepší strelec: Ladislav Nagy 5 gólov (9. miesto)
• najlepší asistent: Marek Hovorka, David Pacan, Tomáš Klíma – 6 asistencií (9. miesto)