Patrik Hruščák: Máme tu Alpy, vodu, čo nám viac treba?
Z rodných Košíc sa vybral do sveta v roku 2008. Svoje legionárske potulky začal v nemeckom tíme Rhein-Neckar Löwen. Okúsil aj kvalitnú maďarskú ligu (Kecskeméti KSE) a cenná bola preňho aj skúsenosť z Kataru (al-Sadd SC) či z celku mnohonásobného majstra Slovenska Tatranu Prešov. Najviac, dovedna takmer šesť rokov, strávil slovenský hádzanársky reprezentant Patrik Hruščák na nemeckých palubovkách.
Nemecku dal zbohom, zrejme definitívne, po skončení minulej sezóny, keď klubu Eulen Ludwigshafen pomohol k záchrane v elitnej Bundeslige. Spasenie červeno-bielych prišlo v hodine dvanástej, v poslednom ligovom kole, keď vo vypredanej hale (2 350 divákov) zdolali HC Erlangen 32:29. „Bola to perfektná rozlúčka, naši diváci boli fantastickí,“ spomína Patrik Hruščák na svoj posledný duel vo farbách Ludwigshafenu.
V Ludwigshafene pôsobil pol sezóny a možno by zotrval aj ďalej. „Rokovania sa však naťahovali, až sme sa napokon nedohodli. Oni tam aj tak majú dve pravé spojky a ja som tam prišiel, keď jedna z nich bola zranená,“ vraví vyše dvojmetrový ľavák. „Ale na Ludwigshafen mi zostanú pekné spomienky…“
[ad][/ad]Dal na manželku i otca
Pred dvoma týždňami sa hlásil „na vrátnici“ švajčiarskeho klubu TSV Fortitudo Gossau, aby tam začal napĺňať dvojročnú zmluvu (do 30. júna 2020). „Do Švajčiarska som chcel ísť, dlhšie sme sa o tom rozprávali so ženou, aj otec (bývalý košický hádzanár – pozn. red.) mi to odporúčal. On hral kedysi v Berne, mal som vtedy päť rokov. Povedal mi, že to bude iný život, že si to tam viac užijem ako v Nemecku, kde boli tréningy i cestovanie mimoriadne náročné. Kým v Nemecku sme niekedy cestovali za súperom aj dvanásť či trinásť hodín, vo Švajčiarsku nám to bude trvať z jedného konca na druhý hodinu a pol…“
TSV Fortitudo Gossau je pod Alpami doslova „pán nikto“, na svojom konte nemá totiž žiaden významnejší úspech. „To je pravda, že doteraz ešte nič významné nedosiahli, v druhej lige a v najvyššej súťaži boli maximálne v strede tabuľky. Ich ľavá spojka Lucius Graf bol však najlepším strelcom súťaže a ako viem, ich cieľom v novom ročníku je umiestniť sa čo najvyššie.“
Veľkorysé vedenie
Slovenský reprezentant sa zapojil do prípravy o niečo neskôr ako jeho noví spoluhráči. „Prišiel som tam v pondelok pred dvoma týždňami. Vydávala sa mi sesternica, tak som požiadal vedenie klubu, či by ma nepustili na svadbu. Uvoľnili ma, dokonca mi dali celý týždeň, takže som mal dlhšie voľno. Ale už som odohral dva prípravné zápasy,“ zastihli sme Patrika v posilňovni švajčiarskeho klubu.
Zatiaľ je v novom pôsobisku sám, manželka so synčekom sú u rodičov. „Na prípravu ich nikdy neťahám a aj tak zatiaľ ešte nemám byt, dostanem ho až v septembri, takže by to nemalo zmysel.“
V 18-tisícovom meste Gossau v kantóne St. Gallen sa bude Hruščákovcom, keď budú kompletní, určite páčiť. „Máme tu Alpy, vodu (neďaleké jazero Bodensee – pozn. red.), takže – čo nám viac treba. Už som sa aj bol prejsť po okolitých kopcoch a vykúpal som sa aj v horskom plese. Boli veľké horúčavy, videl som, že sa tam ľudia kúpu, tak som to vyskúšal aj ja,“ zasmial sa Patrik.
Zatiaľ stačil osobák
O financiách sa baviť nechcel, iba naznačil, že prestup do Švajčiarska mu po tejto stránke nijako neublížil. Ani to sťahovanie ho vraj veľa nestálo. „Vždy zavolám chlapcov, spoluhráčov, ktorí mi za nejaké to pivko ochotne pomôžu. Kým som bol sám, tak to bolo jednoduché, dal som do auta jednu-dve tašky a stačil mi osobák. Ale odkedy mám manželku, je to náročnejšie, lebo tá stále nejaké veci dokupuje, takže už sa nám zíde aj menší sťahovák…“
Patrik však vie, že to sťahovanie nebude večné. „Je pravda, že najradšej by som bol doma, ale musím priznať, že s manželkou radi cestujeme, aj počas dovoleniek, stále nás to baví. Ale vieme, že doma nás čaká dom, ktorý sme postavili neďaleko rodičov v Nižnej Kamenici. Otec mal nad stavbou dozor a dal si veľmi záležať…“
Keď bude zdravie a výkonnosť
Patrik Hruščák by rád zažil niečo pozoruhodné aj v drese národného mužstva, hoci Slovensko už dlhší čas na vrcholnej európskej či svetovej scéne chýba. „Veru, vždy nám k tomu niečo chýba. Ale keď už máme problémy aj s tými relatívne slabšími…“ povzdychol si 29-ročný strelec. „No keď bude zdravie a budem mať výkonnosť, veľmi rád by som štartoval na majstrovstvách Európy v roku 2022, ktoré budú v Maďarsku a na Slovensku a bude sa hrať aj v Košiciach…“
Patrik Hruščák si nikdy nepotrpel na čísla, v Košiciach nosil na chrbte trojku, v národiaku má osmičku, v Nemecku mu dali dres s číslom 13 i 27 aj vo Švajčiarsku by prijal, čo bude voľné. „Stále sa ma pýtajú, aké číslo by som chcel, a ja im nechcem povedať, že mi je to jedno. No teraz mi manželka poradila, aby som si vybral jej číslo – 19. A je to tentoraz trochu symbolické, lebo som si spomenul, že aj otec, keď pôsobil vo Švajčiarsku, hral s číslom 19. Takže som si ten dres vypýtal…“
(MAT)
[article slug=”trener-jiri-shejbal-zdrbe-aj-prezidenta-klubu-ked-si-zasluzi”][/article]Čítajte aj:
[ad3][/ad3]
