Kiššová šokujúco odstavila basketbal na slepú koľaj

Majstrovský tím Good Angels Košice, ale aj slovenská basketbalová reprezentácia, prišli o hráčku, ktorá napriek mladému veku patrila medzi kľúčové. Dvadsaťtriročná krídelníčka Martina Kiššová nečakane ukončila basketbalovú kariéru. Čerstvá inžinierka sa chce zaradiť do civilného života.

Vlani v decembri si v euroligovom zápase v Šoproni zranila koleno. Do konca sezóny jej už neumožnilo vrátiť sa pod koše. Martina Kiššová už mala za sebou dve plastické operácie kolena a ako vraví, tretí raz už pod nôž ísť nechcela. Stále ešte len na začiatku skvele rozbehnutej kariéry to až šokujúco zabalila.

„Kedy som mala naposledy v rukách basketbalovú loptu? Pred pár dňami som si na dvore hodila na kôš, tak neviem, či sa to ráta. Pred rodičovským domom mám roky basketbalový kôš, tak hocikedy si môžem zastrieľať,“ povedala nám už bývalá basketbalistka Martina Kiššová, ktorá má za sebou sťahovanie do rodnej Bratislavy.

V Košiciach prežila sedem rokov

Do Košíc sa od Dunaja ako veľký talent presúvala ako šestnásťročná. V našom meste prežila sedem rokov. A hoci je trend opačný, lebo východniari sa skôr udomácňujú v hlavnom meste, Kiša nemala problém vybrať sa opačným smerom.

„Sedem rokov uplynulo od chvíle, čo som z Bratislavy od mamkinho servisu odchádzala do Košíc. Bolo to vtedy len a len moje rozhodnutie, presne tak, ako teraz, keď som sa rozhodla vrátiť sa. Viem, bola som jedna z mála Bratislavčaniek, čo sa vybrala na východ. Ale ak by som sa v meste, v klube necítila dobre, tak tam sedem rokov nezotrvám. Košice si ma získali, sú pekné, príjemné, baby ma prijali, atmosféra v klube bola fajn, ale u mňa nastal čas posunúť sa inde.“

Chytali ju hysterické záchvaty

Netají, že momentálne sa rekreačne venuje rôznym športovým aktivitám. Basketbal však odstavila na vedľajšiu, vlastne až na slepú koľaj. Žila preň od malička, ale čosi sa v nej zlomilo a prišlo rozhodnutie nepokračovať v hráčskej kariére. Pritom podkošový svet bol jej vášňou. Láska, ktorej obetovala všetko. V telocvični trávila aj viac času ako trval tréning, všetci vedeli, že na svojom napredovaní pracuje usilovne ako včelička.

„Všetko sa to začalo decembrovým zranením. Potom som sa dávala dokopy, keď som už mala pocit, že sa to zlepšuje, tak prišla informácia, že asi by bolo potrebné absolvovať operáciu. Pred štátnicami som nad všetkým premýšľala, to som už vedela, že s basketbalom skončím. Krátko po zranení ma pri myšlienke, že už nebudem môcť hrať, chytali hysterické záchvaty. Ale všetko chce čas, odstup, som mesiac doma a nepociťujem, že by mi basketbal chýbal. Poznám veľa ľudí, čo so športovou kariérou sekli odrazu a videla som, že sú šťastní. A ja sa teším na iný život.“

Hľadá si zamestnanie

Martina priznáva, že ak by už nebola čerstvou inžinierkou, nemala ukončenú školu, a teda šancu na iné uplatnenie, zvažovala by zotrvanie pod košmi. „Ak by som vysokú školu nekončila teraz, tak ešte rok, či dva potiahnem. Ale moje rozhodnutie vyplynulo zo sledu udalostí. Mám ukončené bankovníctvo a investovanie. Hľadám si prácu v odbore. Viem, že aj ekonomický smer ma bude baviť, vždy mi išla matematika, mala som logické myslenie. Iste, ešte pár rokov by ma mohol živiť basketbal. Tak či tak, raz by prišlo prebudenie a návrat do civilného života. Ja sa zaradím do života skôr. Riskla som to. Ktovie, možno o štyri – päť rokov budem mať taký príjem ako v Good Angels. Hoci ako hráčka som nikdy nad peniazmi nepremýšľala, robila som len to, čo ma baví. Na pol plynu však veci robiť nedokážem, to by ma nenapĺňalo. A aj v novom zamestnaní chcem byť úspešná, presadiť sa a niekam to dotiahnuť.“

S oranžovou loptou začínala ako osemročná, po pätnástich rokoch vyzliekla klubový i reprezentačný dres. Možnosť, že si dá len dlhšiu pauzu a po nejakom čase sa nechá prehovoriť na návrat, si nepripúšťa.

Prehovárania nebolo veľa

„Podľa mňa niečo také nehrozí. Nemyslím si, že stav môjho kolena sa zlepší a fungovať pri kontaktnom športe s neplnohodnotným kolenom sa nedá. Mám za sebou dva ťažšie operačné zákroky, dlhé pauzy, nie je ľahké vracať sa po nich. Hrať poloamatérsky nemá význam, tam je riziko zranenia ešte väčšie. Už som sa rozhodla. A nebolo to skratové rozhodnutie, rozanalyzovala som to z každej strany. Kto ma pozná, vie, že ak sa raz rozhodnem, je ťažké so mnou pohnúť. Takže prehovárania, aby som si to rozmyslela, ani nebolo veľa.“

Majstrovskú sieťku už strihať nebude

Martina Kiššová (celkom vpravo) získala v Košiciach s tímom Good Angels päť majstrovských titulov. Na viacerých sa výrazne podpísala. „Nerobila by som medzi nimi rozdiel. Vyhrať extraligu je vždy nezabudnuteľný zážitok. Za tie roky som po titule ani raz nestrihala sieťku na koši, toho sa už vlastne ani nedočkám. V spomienkach ale ostanú pekné momenty prežité s babami. Ak spolu strávite tak veľa času, tak kamarátstvo pretrvá aj do budúcnosti. Sem-tam sme v kontakte, ale spoločná dovolenka už nebola. Ja som sa sťahovala a kým nebudem mať prácu, tak dovolenku neriešim,“ dodala Martina, ktorá vraj bude žlto-modrým fandiť aj na diaľku.

Najradšej sa bude vracať k ME v Maďarsku

Martina ako mladý talent mohla rúbať v ženskom basketbale poriadne vysoko. Hrala v prestížnej Eurolige, kde dokonca nastupovala aj v základnej päťke. V slovenskom národnom tíme sa rýchlo vypracovala medzi ústredné postavy. „Najradšej budem spomínať  na majstrovstvá Európy žien v Maďarsku. Darilo sa mi, aj tímu. V príprave nám to nešlo a na šampionáte sme hrali pekný basketbal, fungovala tímová chémia, k tomu sa budem vracať najradšej,“ podotkla hráčka, ktorú na ME 2015 považovali za najpríjemnejšie prekvapenia.

Foto: Veronika Janušková, archív mk