„Lúčny koník“ sníva o drahom šporťáku

Vancouver je jeho absolútna srdcovka, považuje ho za najkrajšie mesto na svete.

Miroslav Grutka, vodný pólista
– Narodil sa 10. apríla 1985 v Košiciach.
– Celú hráčsku kariéru strávil v košických kluboch ŠKP, Hornets a momentálne pôsobí v ŠKP Modrí Draci Košice-Staré Mesto.
– S Hornets získal šesť titulov majstra Slovenska a zahral si v prestížnej Lige majstrov.
– V kádri slovenskej seniorskej reprezentácie bol v rokoch 2005 až 2014, raz štartoval na majstrovstvách Európy.
– V roku 2012 ukončil vysokoškolské štúdium na Strojníckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach.

Čím by ste sa živili, keby ste neboli športovec?
Športujem už len popri zamestnaní, s mojou novou prácou som spokojný. Som regionálnym obchodno-technickým zástupcom pre firmu, ktorá sa zaoberá vykurovacou a chladiarenskou technikou. Predtým som rok pracoval v IT sektore.

Kto bol vaším športovým vzorom?
V každom veľkom športe som mal hráča, ktorého som si mimoriadne obľúbil. V hokeji to bol Peter Bondra, vo futbale Brazílčan Ronaldinho a vo vodnom póle Košičania Karol Bačo s Jozefom Hrošíkom, s ktorými sa mi neskôr podarilo hrávať v jednom klube i v slovenskej reprezentácii. Mojím najobľúbenejším klubom je futbalový FC Liverpool. V tomto ma ovplyvnil starší brat Peťo, ktorý roky hrával futsal.

Na čo najviac utrácate?
Najradšej na oblečenie a snáď sa mi raz podarí míňať aj na drahé autá. Mojím detským snom je mať Porsche, konkrétne starší typ tejto značky ešte z deväťdesiatych rokov. Jednorazovo som najviac zaplatil za ročný študijný pobyt v kanadskom Vancouvri.

Pamätáte si na vašu prvú lásku?
Na prvú lásku by sa nemalo zabúdať, len ja teraz neviem, či mám za ňu považovať prvú pusu v škôlke, nevinné kamarátstvo z čias základnej školy, alebo prvý krátky vzťah v puberte…

Navštívili ste veľa krajín. Na ktorú najradšej spomínate a kam by ste sa už nikdy nechceli vrátiť?
Veľmi rád cestujem. Vďaka vodnému pólu som videl veľkú časť Európy, ale aj Brazíliu či Argentínu. Precestoval som Spojené štáty americké, no mojou srdcovkou je kanadský Vancouver. Nádherné mesto s milými ľuďmi, na ktoré rád spomínam. Je tam more s krásnymi plážami, ale aj kopce, kde sa lyžuje päť-šesť mesiacov v roku. Strávil som tam krásny rok. Na žiadnu z krajín nemám vyslovene negatívnu spomienku.

Ako znie vaša prezývka a prečo ste ju dostali?
Väčšinou to boli len nejaké obmeny môjho krstného mena. Ale keď som bol mladší, tak tréner Szabolcs Eschwig-Hajts mi vymyslel oslovenie szöcske, čo je v preklade z maďarčiny lúčny koník. Ale ani teraz netuším, že prečo.

Ako si najlepšie oddýchnete?
Vychutnávam si spánok. Zvyknem zaľahnúť neskôr, až po polnoci, takže pokiaľ mi to povinnosti umožnia, rád si dlhšie pospím. S partiou kamarátov sa vždy teším na futbal v telocvični, v zime si rád zajazdím na snouborde. Niekedy si večer obujem tanečné topánky. V detstve som hral rok na klavíri a rok na akordeón, ale zvládol by som už iba tak pieseň Kohútik jarabý.

Čo vás vie priviesť do zúrivosti?
Ľudská hlúposť. Som typ pokojného človeka, ale aj ja viem vybuchnúť a nemám problém rozčertiť sa. Či už je to počas vodnopólového zápasu, alebo aj v súkromnom živote. Niekedy nastanú chvíle, že sa aj pohádam.

V čom vynikáte a v čom ste absolútne neschopný?
Ako sa hovorí, dobro sa chváli samo a slabiny sa neodhaľuju. Mám problém s poriadkom v domácnosti, to sa priznám. Ale napríklad rád umyjem riad.

Čo by ste na sebe zmenili a s akým zlozvykom bojujete?
Celý život ma sprevádza nedochvíľnosť, ale bojujem s tým, aby som bol presnejší a zodpovednejší. Verím, že s pribúdajúcim vekom sa to zlepšuje. Aspoň sa mi to tak zdá.

Kto je váš najobľúbenejší umelec?
Veľmi sa mi páči Milan Lasica, ktorý je ozajstnou legendou slovenskej kultúry. Jeho rozprávačský talent a druh humoru sa mi veľmi páčia, dobre sa počúva. Pri jeho historkách sa dá skvele zabaviť.

Ktorý úspech vašej kariéry si najviac ceníte a na ktorý okamih by ste najradšej zabudli?
Cením si predovšetkým všetky tituly majstra Slovenska s ČH Hornets Košice, minimálne dva zo šiestich boli tvrdo vydreté. Vážim si aj účasť na majstrovstvách Európy vo vodnom póle pred ôsmimi rokmi v španielskej Malage. Skutočne si nespomeniem na vodnopólový moment, ktorý by ma aj s odstupom času mimoriadne trápil a bolel.

Foto: Ivan Fleischer, archív M.G.