Ráno o štvrtej Žofia lapala po dychu

Aj v kolíske basketbalu aspoň z času na čas registrujú slovenský ženský basketbal. Každoročný draft v zámorskej WNBA sa nezvykne týkať plejády hráčok z Európy. V Amerike sledujú len tie najväčšie talenty. A Phoenixu Mercury padla do oka Košičanka Žofia Hruščáková. Pivotku Good Angels si posledný šampión WNBA vybral v druhom kole.

Dvadsaťročná Žofia Hruščáková je len štvrtou slovenskou basketbalistkou, ktorú vo WNBA draftovali. V poslednej sezóne získal v zámorskej profilige titul Phoenix Mercury a práve tento klub si z 24. miesta vybral odchovankyňu košického basketbalu.

„Neviem, aký vplyv bude mať tento draft na moju kariéru. To sa len časom uvidí. Podstatné je, že teraz sa chcem dobre pripraviť na júnové majstrovstvá Európy, dostať sa do tímu a verím, že na šampionáte dosiahneme úspešný výsledok,“ rozhovorila sa Žofia.

Draft ju koncom minulého týždňa príjemne šokoval. „Ani som priebeh draftu nepozerala, hoci tu bola taká možnosť, šla som pokojne spať. Kamarátka Eva Filičková z Cassovie to sledovala a ráno o tretej mi hneď volala. Zobudila ma, ale nevynadala som jej, zvestovala mi správu, ktorá mi spôsobila šok. To sú tie príjemné nočné telefonáty,“ smiala sa talentovaná hráčka.

Po prvom nočnom telefonáte nasledoval druhý. „Trénerka Mercury Sandy Brondellová mi volala o štvrtej ráno, povedala mi, že ma víta v tíme. Drží mi vraj palce na európskom šampionáte. Hovor prišiel z čísla, ktoré nepoznám, predstavila sa, že tu je Sandy Brondellová, no lapala som po dychu. Samozrejme, komunikovali sme po anglicky, rozumela som našťastie všetkému. Som tretí rok v euroligovom družstve, kde sa hovorí prevažne po anglicky. Takže v Košiciach mám dlhodobo bezplatnú jazykovú prípravu. S trénerkou sme si vymenili telefónne čísla aj emailové adresy. Kontakt na mňa mala od môjho agenta, je to Grék.“

Hlavná trénerka Phoenixu Brondellová je v Jekaterinburgu asistentkou trénera. Hruščákovú tak mala možnosť vidieť v nejednom euroligovom zápase. „Som vďačná môjmu klubu Good Angels a jeho generálnemu manažérovi Jendrichovskému za to, že mi dali šancu hrať Euroligu a ukázať sa. Asistentka z Jekaterinburgu si ma tak mohla všimnúť. Dúfam, že raz ma bude viesť.“

Žofia tak môže snívať o svojom štarte vo WNBA. Raz by si v Amerike chcela zahrať. „Je to podľa mňa ďaleko, o dva–tri roky sa možno vypracujem tak, že by som to mohla skúsiť. Kto by nechcel hrať v kolíske basketbalu? Rada by som mala jednu dlhú sezónu, s letom stráveným v Amerike. A pokojne aj viac takých ťažkých sezón.“ 

Foto: Ivan Fleischer