Botanická záhrada v Košiciach sprístupnila už aj vnútorné priestory
Botanická záhrada Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach na základe uvoľňovania opatrení v súvislosti s novým koronavírusom od stredy opätovne verejnosti sprístupnila svoje skleníky.
Uviedol to jej riaditeľ Pavol Mártonfi.
„Botanická záhrada bez skleníkov je ako hrad bez strechy a múrov, takže sme veľmi radi, že môžeme po mesiaci, kedy sme mali otvorené len vonkajšie priestory, otvoriť aj vnútorné priestory,“ uviedol.
Ako pripomenul, v dôsledku koronakrízy nemohli zorganizovať napríklad ani pravidelnú výstavu Motýle exotických trópov. „Máme však iný program, kde sa nám podarilo dohodnúť preloženie výstavy bonsajov, ktorá mala byť na prelome apríla a mája. Chceli by sme zachovať všetky ďalšie akcie, ktoré máme pripravené na august a jeseň,“ dodal Mártonfi.
Spolu s filatelistami chystajú ďalšiu výstavu, spojená bude s inauguráciou poštovej známky z emisného radu Ochrana prírody, ktorá je naplánovaná na 17. júna.
Predpokladá, že strata na vstupnom do botanickej záhrady dosiahne do konca júna okolo 30-tisíc eur. „Školy nechodia, na školské výlety zvykli chodiť najmä v máji a v júni, tiež bola výstava motýľov, ktorá pritiahla zvýšený počet návštevníkov,“ vysvetlil.
[ad][/ad](TASR)
Odporúčané články
Kamil Šaško navštívil Detskú fakultnú nemocnicu Košice, kde sa oboznámil s aktuálnym stavom stavebných úprav pripravovaného pracoviska magnetickej rezonancie pre detských pacientov. Počas návštevy absolvoval prehliadku priestorov budúceho pracoviska a s vedením nemocnice rokoval aj o ďalších investičných projektoch, ktoré majú podporiť rozvoj pediatrickej zdravotnej starostlivosti na východnom Slovensku.
Dopravný podnik mesta Košice, a. s. pripomína cestujúcej verejnosti, že v termíne od pondelka 2. marca 2026 do piatka 6. marca 2026 budú linky MHD premávať podľa cestovných poriadkov platných pre pracovné dni – školské prázdniny.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
