Domácnosti si v roku 2020 priplatia za elektrinu, plyn a aj odpad
Na Slovensku sa počas roka 2019 zvyšovali hlavne ceny za bývanie a energie. Práve tieto platby ukrajujú Slovákom najviac z ich rodinných rozpočtov a vývoj ich cien má výrazný dopad aj na celkovú infláciu. Vyplýva to z analýzy Evy Sadovskej, analytičky WOOD & Company. Rast cien bude podľa nej pokračovať aj v roku 2020 a slovenské domácnosti si priplatia predovšetkým za odpady, ale aj elektrinu a plyn.
Uviedla, že náklady na bývanie a energie tvoria z celkových spotrebných výdavkov slovenských domácností takmer 26 %. Práve táto oblasť zároveň zaznamenala počas roka 2019 najvýraznejší cenový nárast. V prípade bývania, vody, elektriny, plynu a ostatných palív si Slováci počas vlaňajška priplatili oproti roku 2018 až 4 % navyše.
Poplatky za odpad nepatria podľa nej medzi tie, ktoré by výraznejšie zaťažovali peňaženky slovenských domácností a z celkových spotrebných výdavkov im ukrajujú iba 0,3 %. Na druhej strane ale drvivá väčšina miest a obcí pristúpila k zvyšovaniu poplatkov za komunálny odpad pre tento rok, a to až o desiatky percent. Cena za skládkovanie bola dlhé roky stabilná a nízka. Prvé zdražovanie pocítili obce a mestá už vlani. Tento trend bude pokračovať aj v aktuálnom roku 2020, ako aj v ďalších rokoch.
[ad][/ad]Priblížila, že poplatok, ktorý obce platia za skládkovanie jednej tony odpadu, sa skladá z dvoch zložiek, a to poplatku majiteľovi skládky a poplatku pre Envirofond. A práve poplatok pre Envirofond za skládkovanie jednej tony odpadu bol do roku 2018 dlhodobo na úrovni okolo 5 eur. Výška poplatku za skládkovanie jednej tony odpadu ale rastie, a to v roku 2019 na 7 až 17 eur, v roku 2020 na 8 až 26 eur a v roku 2021 na 11 až 33 eur. Čím viac obce triedia, tým menej za skládkovanie platia. Komunálneho odpadu sa produkuje z roka na rok viac a ten na Slovensku končí prevažne na skládkach. Podľa analytičky je nemysliteľné, aby obce a mestá za takýchto okolností nezačali pristupovať k zvyšovaniu poplatkov aj pre samotných občanov.
Plyn aj elektrina
Sadovská podčiarkla, že v roku 2020 si slovenské domácnosti priplatia za elektrinu aj plyn. Potvrdil to v závere uplynulého roka Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý stanovuje jednotlivým dodávateľom maximálne ceny, za ktoré môžu predávať energie domácnostiam či malým podnikom. Slovenským domácnostiam sa tak v roku 2020 zvýši koncová cena elektriny v priemere o 7,63 %.
Zdôraznila, že podľa ÚRSO by sa tak malým bytom s nižšou spotrebou elektriny mali zvýšiť mesačné náklady v priemere o 0,82 eur. Bytové jednotky s vyššou spotrebou elektrickej energie si mesačne priplatia v priemere o 2,60 eur viac ako vlani. Náklady na elektrinu tvoria z našich celkových spotrebných výdavkov 3,6 %, čo ročne v prepočte na jedného obyvateľa predstavuje sumu na úrovni takmer 140 eur.
Sadovská pripomenula, že ÚRSO stanovil maximálne ceny aj dodávateľom plynu. Za plyn si tak slovenské domácnosti priplatia v roku 2020 v priemere 3,95 % oproti roku 2019. V prípade domácností, ktoré plyn používajú na varenie či ohrev vody, sa mesačné náklady zvýšia v priemere o 0,60 eur. Na plyn pritom podľa analytičky vynakladáme 3,2 % z našich rodinných rozpočtov, čo v prepočte na osobu predstavuje ročne sumu vo výške asi 125 eur.
Upozornila, že hoci hlavné slovo má pri stanovení cien regulátor, ceny elektriny a plynu významne závisia aj od vývoja na svetových burzách. Pod vplyvom neistej ekonomickej situácie vo svete (brexit a obchodná vojna medzi USA a Čínou) a tlaku Bruselu na zelené palivá prišlo vlani na burzách k nárastu cien elektriny o 28,1 % a plynu o 8,6 %.
[ad2][/ad2]Aj ceny tepla sa podľa Sadovskej regulujú, a to tak, že každý výrobca alebo dodávateľ predloží svoj cenový návrh a ÚRSO rozhodne o maximálnej cene tepla. Najčastejšími dôvodmi, prečo dodávatelia žiadajú regulátora o zmenu ceny tepla, sú rastúce ceny palív či elektrickej energie, emisné povolenky CO2, prípadne aj investície do zariadení a technológií na výrobu tepla väčšieho rozsahu. Na základe rozhodnutí ÚRSO sa v roku 2020 cena za dodávku tepla zvýši slovenským domácnostiam priemerne o 1,90 %. Reálne sa ale mesačné náklady domácností takmer nezmenia, a to pre nižšiu spotrebu tepla. Náklady na tepelnú energiu tvoria z našich spotrebných výdavkov 2,6 % a v prepočte na obyvateľa sa tak ročne jedná o sumu vo výške približne 100 eur.
Odporúčané články
Dopravný podnik mesta Košice (DPMK) upozorňuje na zmeny v MHD počas vianočných aj novoročných sviatkov. Ako DPMK pripomenul na sociálnej sieti, obdobie školských prázdnin potrvá od 22. decembra 2025 do 7. januára 2026.
Návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o adresnej energopomoci, vláda v stredu 3. decembra schválila. Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré tento návrh pripravilo, uvádza, že cieľom návrhu nariadenia je nielen ustanoviť sumy adresnej energopomoci, ale upraviť všetky potrebné aspekty pre jej úspešné poskytovanie.
Podľa Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP) rastie počet neodborne vyučovaných hodín fyziky a informatiky, pričom v rámci Slovenska sú problémy aj s technickou, etickou výchovou a občianskou náukou. IVP uvádza, že pri každom z týchto predmetov viac ako 30 percent hodín odučí nekvalifikovaný učiteľ. Zaujímalo nás, ako sú na tom s počtom kvalifikovaných učiteľov základné a stredné školy v Košiciach. Otázky sme adresovali učiteľom ZŠ a SŠ, Magistrátu mesta Košice aj Košickému samosprávnemu kraju.