Igor Matovič: Záleží od ľudí, či príde druhá vlna koronavírusu
Premiér Igor Matovič (OĽaNO) tvrdí, že to, či na Slovensko príde druhá vlna nového koronavírusu, záleží na 99 percent od ľudí. Verí však, že krajinu obíde.
Uviedol to v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy.
Súčasná vláda má podľa jeho slov plán na prípadnú druhú vlnu.
„Určite máme plán. Našťastie – voči tomu, keď sme preberali vládu, že nebol absolútne žiadny plán. Boli úplne prázdne sklady v štátnych hmotných rezervách. Mali sme de facto testy na štyri alebo päť dní zabezpečené,“ komentoval s tým, že základnou „zbraňou sú ľudia“.
Pripomenul, že by sa mali nahlásiť po príchode zo zahraničia na príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva, mali by ísť do domácej karantény a na piaty deň ísť na odpoved ochorenia COVID-19.
[ad][/ad]Dobrovoľné trackovanie ľudí
Ak sa situácia vymkne spod kontroly, vláda podľa Matoviča bude musieť zatiahnuť ručnú brzdu. „Bude to len preto, lebo sme to spoločne nezvládli,“ dodal s tým, že napríklad budú musieť obnoviť kontroly na hraniciach a vymyslieť spôsob, ako zistiť, kto odkiaľ cestuje, čo v súčasnosti podľa premiéra nie je možné.
Jedným z riešení je podľa predsedu vlády tzv. dobrovoľné trackovanie ľudí.
„Tí, ktorí si nahlásia tú aplikáciu do mobilu, tak budú chránení alebo budú chrániť druhých ľudí. Aj vo finále sa bude môcť pozitívny človek rozhodnúť, či tú informáciu o sebe pustí do obehu,“ dodal.
[ad2][/ad2](TASR)
Odporúčané články
Vedec Doc. RNDr. Michal Goga, PhD. z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach sa vrátil z výskumnej expedície v Antarktíde, odkiaľ priniesol takmer 400 unikátnych vzoriek machov a lišajníkov. Následný laboratórny výskum prineseného biologického materiálu má pomôcť pri identifikácii látok využiteľných v medicíne, poľnohospodárstve či biotechnológiách.
Dobrovoľníci čistia počas apríla rieku Hornád a jej prítoky na Spiši. Cieľom dobrovoľníckej akcie, ktorú organizuje Správa Národného parku (NP) Slovenský raj s viacerými vodáckymi skupinami, turistickými organizáciami, samosprávami i súkromným sektorom, je vyčistiť vodné toky od nahromadeného odpadu.
Listy miznú, poukazy strácajú význam a pobočky navštevuje každý rok menej ľudí. Záujem o služby, ktoré pošte dlhodobo prinášali najväčšie príjmy, medziročne klesá v miliónoch kusoch. Slovenská pošta preto reaguje na digitalizáciu presúvaním kapacít aj zdrojov tam, kde ich dnes zákazníci skutočne využívajú. Tichá transformácia poštového trhu znamená pre Slovenskú poštu opatrenia na zachovanie ekonomickej udržateľnosti a dostupnosti poštových služieb.