KOSIT chcel spaľovať odpad z Bratislavy

Prevoz tisícok ton komunálneho odpadu vyprodukovaného v hlavnom meste nadrozmernými vozidlami na vzdialenosť vyše štyristo kilometrov a potom jeho zneškodňovanie v spaľovni v Kokšov-Bakši neďaleko Košíc.

Takéto riešenie navrhovala bratislavskému mestskému podniku Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) počas technologickej odstávky jej spaľovne spoločnosť KOSIT. Firma má v Košiciach na základe zmluvy s mestom do roku 2022 na starosti zber a likvidáciu odpadu.

Podľa ponuky KOSIT-u, ktorú má denník KOŠICE:DNES k dispozícii, košická firma bratislavskej odporúčala, že využitie jej spaľovne je z hľadiska prepravy efektívnejšie ako prevoz a uloženie odpadu na skládky do Zohora a Senca.

Veľké prívesy 

KOSIT počítal s tým, že zabezpečí prevoz odpadu z Bratislavy „diaľkovou nákladnou prepravou walking floor“, čo sú prívesy s veľkou nosnosťou s hydraulicky posuvnou podlahou, špeciálne určené na prepravu odpadov. Jedno také vozidlo by odviezlo 22 ton, bežné smetiarske unesie len okolo päť ton. 

Firma vypočítala, že náklady OLO na takúto likvidáciu desaťtisíc ton odpadu by predstavovali 800 až 900-tisíc eur. „Jediná alternatíva na Slovensku, ako počas odstávky dosiahnuť energetické zhodnotenie odpadu,“ uvádza tiež KOSIT ako jedno z plusov v ponuke. Vo svojej spaľovni totiž teplo vyprodukované pri spaľovaní využíva na výrobu elektrickej energie a dodáva ho aj do vykurovacej siete.

Riaditeľ: Kolegiálna výpomoc  

KOSIT vo štvrtok 16. augusta na otázky denníka KOŠICE:DNES reagoval vyhlásením, že OLO jeho ponuku neprijal. „Naša ponuka mala viac kolegiálny ako biznisový charakter a jej jediným zámerom bolo nastaviť rámec vzájomnej výpomoci dvoch existujúcich spaľovní v Slovenskej republike v prípade odstávok v budúcnosti,“ povedal generálny riaditeľ spoločnosti Marián Christenko.

Preprava odpadu na dlhé vzdialenosti prináša viacero negatív, ako exhaláty z motorov vozidiel, hluk a poškodzovanie ciest. Spaľovanie väčšieho množstva odpadu znamená aj viac emisií, aj vedľajších produktov spaľovania odpadu, ako sú popolček a škvara. Odpad z Bratislavy by sa navyše pálil postupne, preto by ho bolo potrebné pri spaľovni uskladniť na pomerne veľkej ploche.

„Akékoľvek ďalšie kroky súvisiace s administratívnymi, technickými alebo logistickými úkonmi sú tým pádom úplne irelevantné alebo špekulatívne,“ odpovedal Christenko na otázku, ako sa v ponuke vysporiadali s týmito okolnosťami.

Využijú skládky 

Podobne reagoval aj OLO. „Ponuka je v súčasnosti nereálna a spoločnosť OLO o takejto možnosti vôbec neuvažuje ani neuvažovala. Rovnaké stanovisko dostala aj spoločnosť KOSIT,“ povedala hovorkyňa mestskej firmy Beáta Humeniková. Dodala, že počas odstávky budú odpad odvážať na skládky v okolí Bratislavy. 

Zastupujúci primátor Košíc Martin Petruško zo Smeru povedal, že bol o zámere KOSIT-u, dovážať a spaľovať bratislavský odpad, informovaný. Aký má na to názor neuviedol s tým, že záležitosť už nie je aktuálna.

„Mesto čakalo na rozhodnutie, ku ktorému by sa meritórne a zodpovedne vyjadrilo v záujme obyvateľov Košíc,“ napísala hovorkyňa Linda Šnajdárová.
Spaľovňa OLO v Bratislave má odstávku dvakrát do roka, spolu tri až štyri mesiace. Bratislavčania vyprodukujú mesačne okolo 10 až 12-tisíc ton zmesového komunálneho odpadu. Najbližšia odstávka v OLO začína v polovici septembra a potrvá cez tri týždne.

Otázne je, či by KOSIT mohol spaľovať bratislavský odpad v súlade s integrovaným povolením, ktoré mu pre prevádzku spaľovne vydala Slovenská inšpekcia životného prostredia. Podľa neho musí totiž dodržať kapacitu vyše 87-tisíc ton ročne.

Čítajte aj:

• Podzemné kontajnery nevedeli vyprázdniť
• Zelenšie Košice vďaka kompostérom
• Mesto poprelo obvinenia z rozporného predaja akcií Kositu