Krajské zastupiteľstvo by malo rokovať formou videokonferencie
Najbližšie zasadnutie Zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja (KSK) by sa malo konať 30. apríla pravdepodobne formou videokonferencie.
Uviedla to v piatok hovorkyňa predsedu KSK Anna Terezková.
Úrad KSK v týchto dňoch pripravuje technické riešenie pre videokonferenciu a online hlasovanie všetkých 57 krajských poslancov.
„Nakoľko si toto náročné technické zabezpečenie potrebujeme najskôr odskúšať v testovacej verzii, Zastupiteľstvo KSK bude mať 30. apríla iba niekoľko základných bodov programu. Ak sa technika osvedčí a videokonferencia aj online hlasovanie bude funkčné, nasledujúce riadne zastupiteľstvo sa bude konať v priebehu mesiaca máj,“ uviedla hovorkyňa.
Online záznam z videokonferencie bude zverejnený na webovej stránke KSK.
V súvislosti s hrozbou nového koronavírusu Národná rada (NR) SR 7. apríla schválila súbor noviel zákonov v pôsobnosti ministerstva vnútra, čím umožňuje samosprávam rokovať prostredníctvom videokonferencie alebo iným vhodným spôsobom prostriedkami komunikačnej technológie. Novela zákona o samospráve vyšších územných celkov nadobudla účinnosť 9. apríla.
[ad][/ad](TASR)
Odporúčané články
Pri požiari rodinného domu v obci Kalša zasahovali profesionálni aj dobrovoľní hasiči niekoľko hodín. Na mieste udalosti pracovali príslušníci Hasičského a záchranného zboru zo staníc v Bidovciach a Košice – Teplárenská, ktorým asistovali aj dobrovoľné jednotky z okolitých obcí.
Mesto Košice, v spolupráci s Visit Košice a Creative Industry Košice, vyhlásilo začiatkom marca grantovú výzvu na rok 2026. V rámci nej sú otvorené dva programy.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
