Najvýznamnejšími alergénmi sú v súčasnosti jelša, lieska a jaseň
Najvýznamnejšími druhmi z alergologického hľadiska sú v súčasnosti jelša, lieska či jaseň. Značným alergénom je tiež brest, topoľ, vŕba, dub a spóry húb Cladospórium, Alternária, Epicoccum a Stemphylium. V 12. týždni kalendárneho roka 2022 pribudol aj peľ brezy a hrabu. Informovala o tom Janka Lafférsová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici v tlačovej správe.
„Peľová sezóna liesky a jelše v dôsledku peľu transportovanému vzdušnými prúdmi z chladnejších oblastí opäť nabrala na sile a peľ týchto alergénov miestami dosahoval veľmi vysoké denné koncentrácie. Peľová sezóna drevín z čeľadí cyprusovité-tisovité a jaseňa sa z teplejších oblastí posunula na stred, sever a východ Slovenska. Výrazne sa zvýšili aj denné koncentrácie peľu topoľa a vŕby,” uviedla Lafférsová.
Najvyššie denné koncentrácie peľu liesky zachytila monitorovacia stanica v Banskej Bystrici, a to konkrétne 646 peľových zŕn v metre kubickom vzduchu, v Žiline 438 peľových zŕn v metre kubickom vzduchu, v Košiciach 420 peľových zŕn a v Bratislave 221 peľových zŕn v metre kubickom vzduchu. Najvyššiu dennú hladinu peľu jelše zachytili v Banskej Bystrici, a to 801 peľových zŕn v metre kubickom vzduchu, v Žiline 335 peľových zŕn, v Košiciach 163 a v Bratislave 100. Peľ drevín z čeľadí cyprusovité-tisovité dosiahol najvyššie denné koncentrácie v Bratislave, kde zistili 1128 peľových zŕn v metre kubickom vzduchu, v Žiline 1040, v Nitre 731 a v Banskej Bystrici 358. Najvyššia denná koncentrácia peľu jaseňa bola zachytená v Žiline, presnejšie 358 peľových zŕn v metre kubickom vzduchu, v Bratislave a v Nitre 63 peľových zŕn. Peľ topoľa dosiahol najvyššiu dennú koncentráciu v Nitre, 139 peľových zŕn a v Banskej Bystrici 72 peľových zŕn v metre kubickom vzduchu.
„Peľová sezóna liesky už prešla svojím vrcholom na celom území Slovenska. Na strednom, východnom a severnom Slovensku denné koncentrácie peľu liesky môžu dosahovať vysoké hladiny najmä vďaka transportovanému peľu z horských oblastí. Peľ jelše sa udrží vo vyšších koncentráciách najmä v chladnejších oblastiach Slovenska, na ostatnom území výraznejšie poklesne. Vyššie denné koncentrácie peľu jaseňa, topoľa a drevín z čeľadí cyprusovité-tisovité už očakávame na celom území Slovenska,” uzavrela Lafférsová s tým, že pribúdať bude aj peľ brestu, duba a vŕby. Mierny nárast denných hladín sa predpokladá aj u spór húb. Pokles denných hladín peľu môže byť lokálne ovplyvňovaný najmä ochladením a zrážkovou činnosťou.
Zdroj: (SITA, kh;bfe)
Odporúčané články
Študenti SOŠ beauty služieb v Košiciach už piaty rok pripravujú pre seniorov Domu pokojnej staroby A. F. Colbrieho Vianočný beauty deň. Potešili ich nielen skrášľovaním, ale aj milým slovom a úsmevom.
Vodárenský systém Starina-Košice vstupuje vďaka najnovšej investícii v hodnote takmer 60 miliónov eur do rozhodujúcej etapy modernizácie. Úpravňa vody v Stakčíne, ktorá od roku 1984 drží chrbticu zásobovania veľkej časti východného Slovenska, prejde rozsiahlymi technologickými zásahmi. Dosiahne sa nielen dlhodobé zabezpečenie kvality dodávanej vody, ale zabezpečí sa aj istota dodávok tak, aby sa na vodu zo Stariny mohlo dlhodobo spoliehať ďalších približne štyridsať obcí v desiatich okresoch východného Slovenska.