Najvýznamnejšími alergénmi sú v súčasnosti jelša, lieska a jaseň

Najvýznamnejšími druhmi z alergologického hľadiska sú v súčasnosti jelša, lieska či jaseň. Značným alergénom je tiež brest, topoľ, vŕba, dub a spóry húb Cladospórium, Alternária, Epicoccum a Stemphylium. V 12. týždni kalendárneho roka 2022 pribudol aj peľ brezy a hrabu. Informovala o tom Janka Lafférsová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici v tlačovej správe.

„Peľová sezóna liesky a jelše v dôsledku peľu transportovanému vzdušnými prúdmi z chladnejších oblastí opäť nabrala na sile a peľ týchto alergénov miestami dosahoval veľmi vysoké denné koncentrácie. Peľová sezóna drevín z čeľadí cyprusovité-tisovité a jaseňa sa z teplejších oblastí posunula na stred, sever a východ Slovenska. Výrazne sa zvýšili aj denné koncentrácie peľu topoľa a vŕby,” uviedla Lafférsová.

Najvyššie denné koncentrácie peľu liesky zachytila monitorovacia stanica v Banskej Bystrici, a to konkrétne 646 peľových zŕn v metre kubickom vzduchu, v Žiline 438 peľových zŕn v metre kubickom vzduchu, v Košiciach 420 peľových zŕn a v Bratislave 221 peľových zŕn v metre kubickom vzduchu. Najvyššiu dennú hladinu peľu jelše zachytili v Banskej Bystrici, a to 801 peľových zŕn v metre kubickom vzduchu, v Žiline 335 peľových zŕn, v Košiciach 163 a v Bratislave 100. Peľ drevín z čeľadí cyprusovité-tisovité dosiahol najvyššie denné koncentrácie v Bratislave, kde zistili 1128 peľových zŕn v metre kubickom vzduchu, v Žiline 1040, v Nitre 731 a v Banskej Bystrici 358. Najvyššia denná koncentrácia peľu jaseňa bola zachytená v Žiline, presnejšie 358 peľových zŕn v metre kubickom vzduchu, v Bratislave a v Nitre 63 peľových zŕn. Peľ topoľa dosiahol najvyššiu dennú koncentráciu v Nitre, 139 peľových zŕn a v Banskej Bystrici 72 peľových zŕn v metre kubickom vzduchu.

„Peľová sezóna liesky už prešla svojím vrcholom na celom území Slovenska. Na strednom, východnom a severnom Slovensku denné koncentrácie peľu liesky môžu dosahovať vysoké hladiny najmä vďaka transportovanému peľu z horských oblastí. Peľ jelše sa udrží vo vyšších koncentráciách najmä v chladnejších oblastiach Slovenska, na ostatnom území výraznejšie poklesne. Vyššie denné koncentrácie peľu jaseňa, topoľa a drevín z čeľadí cyprusovité-tisovité už očakávame na celom území Slovenska,” uzavrela Lafférsová s tým, že pribúdať bude aj peľ brestu, duba a vŕby. Mierny nárast denných hladín sa predpokladá aj u spór húb. Pokles denných hladín peľu môže byť lokálne ovplyvňovaný najmä ochladením a zrážkovou činnosťou.

Zdroj: (SITA, kh;bfe)