Podchod nie je záchod
Modernizácia električkových tratí so sebou prináša obmedzenia najmä pre motoristov, nevyhnú sa im však ani chodci. Na jedno z nich nás upozornila čitateľka z Terasy.
Po tom, čo pracovníci firmy Eurovia SK ohradili stavenisko na Štúrovej ulici, totiž pre chodcov už ostala len jedna možnosť dostať sa z jednej strany cesty na druhú – podchod. Podľa čitateľky to však zďaleka nie je ideálne.
[ad][/ad]„Spomínaný podchod nebol už roky osvetlený a v podstate sa z neho stal záchod. Aróma vás zasiahne do nosa už z diaľky. Pokiaľ sa s tým niečo nespraví, tak nám takto bude slúžiť ani sa neodvážim povedať ako dlho. Termíny ukončenia rekonštrukcie sa totiž stále predlžujú a nikto nevie dokedy. O tom, že cez tento úsek sa s kočiarom prejsť nedá, radšej ani nehovorím,“ tvrdí nespokojná žena.
Podzemný priechod popod Štúrovu je majetkom mesta. Pri našej návšteve priamo na mieste sme ho síce našli relatívne uprataný, zápach sa však nedal prehliadnuť. Ako sme sa dozvedeli z komunikačného referátu, na magistráte si nemyslia, že by situácia bola nezvládnuteľná.
„Osvetlenie spomínaného podchodu bolo v októbri minulého roku zrekonštruované a spustené do prevádzky. Ešte pred dvoma týždňami fungovalo. Aktuálne je však znovu nefunkčné. Zatiaľ nie je jasné, či ide o vandalizmus, alebo boli poškodené káblové rozvody počas aktuálne prebiehajúcich stavebných prác. Podchod je pravidelne každý pondelok vyčistený,“ povedal nám šéf komunikačného referátu Jozef Marko.
Odporúčané články
Policajná inšpekcia potvrdila, že vyšetrovateľ špecializovaného tímu Veritas dnes v ranných hodinách vykonal rozsiahlu policajnú akciu pod názvom „Kajúcnik“, v rámci ktorej obvinil štyroch súčasných a dvoch bývalých policajtov a jednu civilnú osobu zo závažnej trestnej činnosti.
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach (RÚVZ Košice) vyzýva fyzické osoby – podnikateľov, právnické osoby a fyzické osoby – občanov na vykonanie celoplošnej preventívnej deratizácie.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
