Polícia v roku 2021 odpovedala na viac ako 9000 správ a vyvrátila 189 hoaxov
Polícia SR zverejnila Správu policajného zboru o dezinformáciách za rok 2021. V nej prezradila počty a témy zdieľaných hoaxov a tiež poukázala na úmrtia s nimi spojené. Zároveň sa v nej dočítate aj to, čo považuje polícia za hlavné motívy šírenia dezinformácií.
Celú správu polícia započala štatistikami ich stránky Hoaxy a podvody – Polícia SR. Stránku označili za najsledovanejšiu stránku na Slovensku zameranú na dezinformácie, čoho dôkazom je viac ako 122 000 sledovateľov. Zároveň poukázali na to, že stránka má vďaka súkromným správam priamy kontakt s verejnosťou.
Na svojej špecializovanej stránke polícia vyvrátila spolu 189 hoaxov, z toho 151 z nich sa týkalo pandémie. Hlavnou dezinformáciou je podľa správy už druhý rok po sebe ochorenie Covid-19. Intenzita ich šírenia sa zvýšila najmä na jar a na jeseň 2021, teda počas druhej a tretej vlny pandémie. Pokojnejšie bolo letné obdobie.
Jedným z hlavných zdrojov získavania informácií o dezinformáciách boli sledovatelia facebookovej stránky, ktorí políciu kontaktovali prostredníctvom súkromných správ. Policajný zbor vďaka tomu v minulom roku vybavil viac ako 9 000 súkromných správ doručených od občanov. “Vďaka priamym odpovediam občanom Policajný zbor edukatívne vplýval na verejnosť v oblasti dezinformácií a mnohým ďalším včasným varovaním zachránil tisíce eur pred online podvodníkmi,” uvádza správa.
Nástrojom na retrospektívne šírenie hoaxov sa stala stránka “Dnes hoax, zajtra pravda”. Policajný zbor v tejto súvislosti upozornil, že “legislatívny rámec poskytujúci možnosti pre orgány činné v trestnom konaní vo vzťahu k primárnym tvorcom dezinformácií, nie šíriteľom, ktorí tejto dezinformácii úprimne uverili, nie je v podmienkach Slovenskej republiky ešte zakotvený,” museli na boj proti dezinformáciám využívať najmä efektívnu a strategickú komunikáciu založenú na transparentnosti.
Sila dezinformácií sa potvrdila z viacerých hľadísk. Výrazne sa ukázala nielen na miere zaočkovanosti krajiny, ale tiež na prípadoch, kedy situácia vyústila do verbálnych a fyzických útokov voči radovým predstaviteľom štátnych inštitúcií ako sú napríklad zdravotníci, policajti či dokonca očkovacie tímy.
Pokračovanie na ďalšej strane.
Odporúčané články
Protestné zhromaždenie nazvané „Nie ruskému zákonu!” (podľa organizátorov ide o reakciu na pripravovanú legislatívu o mimovládnych organizáciách, ktorú časť občianskej spoločnosti i odbornej verejnosti kritizuje; vládna koalícia o tomto zákone tvrdí, že jeho cieľom je stransparentniť financovanie mimovládnych organizácií, a že je pripravený v súlade s pravidlami EÚ a s Ruskom nemá nič spoločné – pozn. SITA) sa začalo už tradične o 18:00 v priestore pri Dolnej bráne.
Európa sa môže ocitnúť vo vodnej kríze, kedy dostupnosť vody nebude samozrejmosťou. Vodárenská infraštruktúra v celej Európe, nielen na Slovensku, je zastaraná a vyžaduje si obrovské investície. Riešenie tejto situácie bez využitia inovatívnych foriem financovania, či zapojenia súkromného sektora nebude možné. A to zas nebude možné bez odpolitizovania témy a zreálnenia regulácie. Vyplynulo to z diskusie za okrúhlym stolom na pôde Európskeho parlamentu v Bruseli venovanej European Water Resilience Strategy – EWRS (Európskej stratégii vodnej odolnosti). Tá sa prirodzene dotýka aj Slovenska.
V Bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme, kde pochovajú pápeža Františka, sa už nachádza sedem hrobov pápežov. Je medzi nimi hrob prvého františkánskeho pápeža Mikuláša IV., prvého dominikánskeho pápeža Pia V. a po novom k nim pribudne aj hrob prvého jezuitského pápeža – Františka. Informoval o tom Vatican News po stretnutí litovského kardinála Rolandasa Makrickasa s novinármi v piatok v samotnej bazilike.
