Projekt misijnej pastoračnej práce v rómskych komunitách bude pokračovať
Projekt misijnej pastoračnej práce v rómskych komunitách bude pokračovať. Rozhodla o tom vláda SR na dnešnom (29. 12.) online rokovaní schválením návrhu na podporu projektu misijnej pastoračnej práce v rómskych komunitách, ktorý predložilo Ministerstvo financií (MF) SR. Cieľom tohto návrhu bolo zabezpečiť financie na to, aby projekt mohol pokračovať.
Prostredníctvom finančnej podpory poskytnutej Konferencii biskupov Slovenska sa podarilo v rokoch 2020 až 2022 zabezpečiť fungovanie viacerých pastoračných diel – Luník IX., Bardejov Poštárka, Jarovnice, Gréckokatolícka rómska misia v Prešovskom kraji, Hanušovce nad Topľou, Krížová Ves, Lomnička, Letanovce, Orechov Dvor, Šarišské Jastrabie a Kolégium Márie Romero pre rómske dievčatá, ktoré spravujú sestry Saleziánky.
Tieto pastoračné diela spolu pokrývajú približne 40-tisíc obyvateľov rómskej národnosti. Pomocou dotácií sa podarilo vytvoriť 23 pracovných úväzkov a celkovo sa v týchto misiách dnes zamestnáva 27 ľudí, z čoho je 14 rómskej národnosti. Okrem misijnej práce sa pracovníci venujú vzdelávaniu osôb z týchto vylúčených a chudobných komunít, vytvárajú voľnočasové aktivity pre deti a mládež, zlepšujú ich hygienické a sociálne návyky, pomáhajú so získavaním a udržaním pracovných miest a celkovou inklúziou miestnych Rómov.
Riešenie problémov rómskych komunít si vyžaduje dlhodobú a systémovú prácu, preto vláda rozhodla o poskytnutí finančných prostriedkov Konferencii biskupov Slovenska na zabezpečenie 23 pracovných úväzkov (pastoračných pracovníkov, asistentov, koordinátorov) v roku 2023.
Ako sa uvádza v predloženom materiáli, pracovníci financovaní prostredníctvom dotácie budú okrem misijnej práce aktívne pôsobiť v rómskych komunitách, angažovať sa v oblasti vzdelávania detí a mládeže, budú napomáhať vytváraniu pozitívnych hygienických návykov a sociálnych zručností. „Výsledkom ich dlhodobého pôsobenia je zlepšenie inklúzie rómskej komunity, zvýšený záujem o vzdelávanie, o zamestnanie a celkové zlepšenie ich sociálneho a rodinného života,” uviedlo MF SR.
Dôvodom predloženia návrhu je nepriaznivé sociálne, kultúrne aj edukatívne prostredie v marginalizovaných rómskych komunitách. To má podľa MF SR za následok udržiavanie negatívnych spoločenských stereotypov, komplikovanú integráciu a spolužitie Rómov s majoritnou spoločnosťou. Ako problém MF SR vníma aj veľmi nízku uplatniteľnosť na trhu práce. Projekt je dôležitý aj z pohľadu absencie prirodzených pozitívnych vzorov a osobností, ktoré by mohli prelomiť sociálne a spoločenské bariéry.
Zdroj: SITA, mt, kv
Odporúčané články
Mesto Košice pokračuje v projekte obnovy národnej kultúrnej pamiatky – súboru kalvárskych kaplniek v Košiciach aj s blízkym areálom. V uplynulých mesiacoch sa uskutočnili všetky prípravné práce týkajúce sa získania a realizácie viacerých odborných posudkov, sondáží a archeologického, reštaurátorskeho aj architektonicko-historického výskumu, ktoré boli podmienkou Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) pre štartom ich komplexnej obnovy.
V sobotu 29. novembra sa pri Dolnej bráne v Košiciach konal protest proti progresivizmu. Zvolávateľmi boli Alexander Riabov a Andrej Palko, na pódiu vystúpil spevák Marián Greksa či košický komunálny poslanec Michal Djordjevič. Cez telemost sa spojili aj s biskupom Schneiderom z Kazachstanu. Podľa organizátorov prišlo 3000 až 3500 ľudí. Cieľom občianskeho protestu bolo poukázať na škodlivosť ideológie progresivizmu v spoločnosti, rodine a poukázať na jeho dopad na ľudské práva.
Od spustenia košického obchvatu ho využilo približne pol milióna vozidiel. Z veľkej časti išlo o nákladnú dopravu. Informovali o tom z mediálnej komunikácie Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS). Po približne dvoch mesiacoch od otvorenia nového, 14-kilometrového úseku pri Košiciach sa podľa NDS poradilo dostať z metropoly východu 90 percent tranzitnej nákladnej dopravy. Denne cezeň prejdú približne tri tisícky ťažkých nákladných vozidiel.
