Ručičky hodín vrátime späť
Zo soboty na nedeľu o 3.00 hod. Vrátime ručičky hodín na 2.00 hod. 25. 10. nastane zmena z letného času na zimný. Slovenské územie prvýkrát zasiahla zmena času v roku 1916, kedy bolo ešte súčasťou Rakúska-Uhorska. Každoročne tak robíme od roku 1979. Slovensko, ako člen Európskej únie, musí dodržiavať zmeny letného a zimného času. Pôvodne naplánovala únia koniec letného času iba do roku 2011, potom sa však plán zmien predĺžil na ďalších 5 rokov.
Ako vplýva zmena času na zdravých ľudí? „Ľudia reagujú na zmeny času rôznym spôsobom. Niektorým časová zmena naruší ich prirodzený biorytmus aj na niekoľko dní, potom sú takí, ktorí zmenu času takmer nezaregistrujú a nepripisujú tomu žiadny význam a ďalšou skupinou sú ostatní, kdesi “uprostred” medzi týmito dvoma kategóriami. Senzitívnejší sú voči zmene času ľudia vyššieho veku a malé deti,“ povedala MUDr. Iveta Šurinová zo Železničnej nemocnice s poliklinikou.
„Pri zmene času sa môže meniť dĺžka a kvalita spánku, môžeme sa cítiť viac unavení, nevýkonní, ospalí, podráždení, depresívni, môžeme mať problémy s koncentráciou. Časť týchto problémov možno pripisovať aj súčasnému skracovaniu dĺžky dňa, nedostatku slnečného svetla,“ dodala doktorka Šurinová.
„Organizmu trvá niekoľko dní, kým sa adaptuje na časovú zmenu. Každý organizmus je ale iný a zmenu času preto vníma odlišne. Niektoré deti si takúto ani neuvedomia, iné majú problém sústrediť sa,“ uviedla pediatrička MUDr. Libuše Slávková.
Foto: Shutterstock
Odporúčané články
Na košickom sídlisku Terasa sa cez víkend uskutočnila dobrovoľnícka akcia zameraná na čistenie verejných priestorov. Upratovanie prebiehalo v lokalite Luník VIII, kde sa podarilo odstrániť väčšie množstvo odpadu.
V obci Rakovnica v okrese Rožňava došlo vo štvrtok (9. 4.) k požiaru jedného z rodinných domov. Pri udalosti sa nikto nezranil, škodu vyčíslili na 80.000 eur. Na sociálnej sieti o tom informoval Hasičský a záchranný zbor (HaZZ).
Vedec Doc. RNDr. Michal Goga, PhD. z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach sa vrátil z výskumnej expedície v Antarktíde, odkiaľ priniesol takmer 400 unikátnych vzoriek machov a lišajníkov. Následný laboratórny výskum prineseného biologického materiálu má pomôcť pri identifikácii látok využiteľných v medicíne, poľnohospodárstve či biotechnológiách.