Slováci majú jedny z najvyšších nákladov na bývanie
Slováci majú spomedzi 28 krajín Európskej únie (EÚ) jedny z najvyšších nákladov na bývanie. Kým pred viac ako desiatimi rokmi tvorili výdavky na bývanie 14,3 % z celkových mesačných výdavkov domácnosti, vlani to bola vyše štvrtina. Rástli ceny elektriny, plynu, ale aj celkového nájmu. Výdavky slovenských domácností na bývanie by zároveň mali rásť aj v budúcom roku.
Ako priblížila analytička Slovenskej sporiteľne Lenka Buchláková, v nákladoch na vodu, plyn, elektrinu a na ďalšie položky súvisiace s bývaním sú pred SR Fíni (28,5 %) a Dáni (28,1 %). Za Slovenskom sú Francúzi (26,3 %), Veľká Británia (26 %), Švédsko (25,9 %) či Česká republika (25,2 %).
„V súvislosti so zvyšujúcimi sa cenami energií budú výdavky slovenských domácností na bývanie opäť od roku 2020 rásť. Nárast priemernej koncovej ceny elektriny bude na úrovni takmer 8 %. K tomu sa zvyšuje aj cena plynu. Aj napriek zásahu štátu stále 40 % domácností pocíti navýšenie ceny takmer o 4 %,“ vyčíslila analytička.
Na zvýšení nákladov sa podľa nej v budúcom roku podpíšu aj vyššie dane z nehnuteľností, ktoré zavádzajú viaceré samosprávy. Pri elektrine si domácnosti s vyššou spotrebou priplatia približne 2,6 eura mesačne. Pri menšej spotrebe je navýšenie do jedného eura. Tí, ktorí odoberajú plyn na varenie a ohrev vody, si podľa Buchlákovej priplatia približne 60 centov mesačne.
[ad][/ad]Najviac ide na vykurovanie
Podľa aktuálnych údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat je v prípade Slovenska najviac využívaná energia na vykurovanie domácnosti (68,3 %), nasleduje ohrev vody (14,8 %), osvetlenie (11,7 %), varenie (5,6 %) a klimatizácia (0,1 %). Najviac pritom Slováci využívajú zemný plyn (64,5 %), nasleduje druhotné teplo (26 %), elektrina (5,7 %), obnoviteľné zdroje energie (1,9 %), tuhé palivá (1,4 %) a ropné produkty (0,4 %).
Analytička poznamenala, že zo všetkých hlavných výdavkových položiek domácností práve bývanie zaznamenalo v rámci krajín EÚ najvýraznejší nárast výdavkov za posledných desať rokov, a to o viac ako percento. V rokoch 2008 až 2018 sa podiel bývania, vody, elektriny, plynu a iných palív na celkových výdavkoch domácností najvýraznejšie zvýšil vo Fínsku, ktoré tak je pred Holandskom, Portugalskom, Bulharskom, Írskom, Španielskom a Luxemburskom.
„Zaujímavosťou je, že práve Slovensko je jednou z krajín, kde sa výdavky na bývanie za posledných desať rokov mierne znížili, a to približne o 3 %. Ide o najväčší pokles nasledovaný Maďarskom, kde náklady na bývanie od roku 2008 klesli zhruba o 2 %,“ doplnila Buchláková.
Najnižšie výdavky na bývanie majú na Malte (10,3 %), Lotyšsku a Cypre (obe 15 %). V Únii predstavujú výdavky na bývanie v priemere 24 % z celkových mesačných výdavkov. Nasleduje doprava (13,2 %), potraviny a nealkoholické nápoje (12,1 %), rekreácia a kultúra (9,1 %) a reštaurácie a hotely (8,7 %).
[ad2][/ad2]Odporúčané články
Železničné priecestie – Ťahanovský prejazd medzi Košicami a Kostoľanmi nad Hornádom bude v utorok (14. 4.) približne od 8.00 do 15.00 h úplne neprejazdné pre všetky motorové vozidlá.
Zápisy budúcich prvákov do košických základných škôl (ZŠ) sú naplánované na piatok (10. 4.) medzi 14.00 až 18.00 h a sobotu (11. 4.) od 8.00 do 12.00 h. Informuje o tom mesto Košice na svojej webovej stránke.
Listy miznú, poukazy strácajú význam a pobočky navštevuje každý rok menej ľudí. Záujem o služby, ktoré pošte dlhodobo prinášali najväčšie príjmy, medziročne klesá v miliónoch kusoch. Slovenská pošta preto reaguje na digitalizáciu presúvaním kapacít aj zdrojov tam, kde ich dnes zákazníci skutočne využívajú. Tichá transformácia poštového trhu znamená pre Slovenskú poštu opatrenia na zachovanie ekonomickej udržateľnosti a dostupnosti poštových služieb.