Slovenské výskumné a technické univerzity vyzývajú vládu, aby im pomohla zmeniť slovenské vysoké školstvo
Slovenské vysoké školstvo potrebuje akceptovať, že nie všetky vysoké školy plnia a majú plniť rovnaké úlohy. Uviedlo to Združenie výskumne a technicky orientovaných univerzít V7 vo svojom stanovisku, ktoré poskytla hovorkyňa Univerzity Komenského (UK) v Bratislave Lenka Miller. Podľa neho bez legislatívne ukotvenej diverzifikácie vysokých škôl na základe celosvetovo akceptovaných kritérií bude slovenské vysoké školstvo prešľapovať na mieste. Združenie je pripravené ísť iniciatívne príkladom pri dosahovaní nastolených cieľov. Okrem Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR vyzývajú aj vládu a premiéra, aby im pomohli naplniť ich snahu o zmeny v slovenskom vysokom školstve.
Vysoké školy odporúčajú stanoviť relevantné kritériá na vyčlenenie excelentných inštitúcií plniacich úlohy v národnom záujme, a to bez ohľadu na veľkosť či medzinárodný výtlak v oblasti výskumu. Ako ďalej vysvetlili, niektoré vysoké školy plnia dôležitú úlohu v minoritných, no v spoločnosti nezastupiteľných oblastiach. Ide napríklad od umelecké školy či špecificky zamerané kompaktné univerzity s prirodzene hegemónnym postavením vo svojej oblasti vzdelávania a výskumu. „Rovnako sme presvedčení, že jedinou cestou k objektívnej diverzifikácii slovenských vysokých škôl je ukotvenie relevantných kritérií excelentnosti, ale aj národných špecifík a spoločensky žiadaných zameraní,“ uviedlo združenie V7. Doplnilo, že plnenie týchto kritérií vyhodnotí medzinárodná evaluácia tvorivej činnosti na podobných princípoch, na akých ju absolvovala Slovenská akadémia vied.
Združenie V7 požaduje aj o zmenu financovania vysokých škôl založenej na metodike, ktorá bude ako vstupy uplatňovať práve výsledky objektivizovanej diverzity tvorivej činnosti. Obsahovať by mala balík určený výlučne pre excelentné pracoviská a pre pracoviská plniace nezastupiteľné úlohy národného významu v oblasti vedy, umenia či špecifických spoločenských činností a potrieb. Upraviť by sa malo aj financovanie „edukatívne“ zameraných vysokých škôl s dôrazom na kvalitu. „Práve edukatívne vysoké školy by mali plniť požiadavky aktuálnej spoločenskej objednávky z oblasti priemyslu či verejnej správy, kým špičkové výskumné univerzity by sa mali zamerať na medzinárodnú kompetitívnosť v oblasti vedy a techniky, plniac tak iné poslanie, ktoré od nich spoločnosť oprávnene očakáva, ako aj participovať na riešení tých najzložitejších úloh praxe,“ vysvetlili. V tejto súvislosti zároveň dôrazne odmietli snahu niektorých súkromných vysokých škôl dosiahnuť aspoň čiastkové financovanie ich činnosti zo štátneho rozpočtu. Vnímajú totiž, že prvoradou snahou týchto škôl je snaha o dosiahnutie zisku pre svojich majiteľov. Zároveň nevidia v ponuke súkromných škôl také zamerania štúdia, ktoré nedokážu zabezpečiť verejné či štátne vysoké školy na lepšej úrovni.
Okrem UK do združenia V7 patrí aj Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Žilinská univerzita v Žiline, Technická univerzita v Košiciach, Slovenská technická univerzita v Bratislave, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Univerzita veterinárského lekárstva a farmácie v Košiciach.
Zdroj: (SITA, adz;DSe)
Odporúčané články
Novela zákona o meste Košice otvára priestor na diskusiu a spoluprácu mesta, poslancov a mestských častí (MČ). V reakcii na jej prijatie to pre TASR uviedol košický magistrát s tým, že legislatívnu úpravu berie na vedomie. Dodal, že mestské zastupiteľstvo má do jej účinnosti priestor reagovať na ňu.
Vedec Doc. RNDr. Michal Goga, PhD. z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach sa vrátil z výskumnej expedície v Antarktíde, odkiaľ priniesol takmer 400 unikátnych vzoriek machov a lišajníkov. Následný laboratórny výskum prineseného biologického materiálu má pomôcť pri identifikácii látok využiteľných v medicíne, poľnohospodárstve či biotechnológiách.
Americká spoločnosť AT&T pripravuje vo svojej košickej pobočke hromadné prepúšťanie. O prácu by malo prísť približne 200 až 230 zamestnancov. Organizačná zmena, ktorá nadobudne účinnosť od 1. júla, sa výrazne dotkne lokálneho trhu práce v metropole východu, pričom zasiahne predovšetkým zamestnancov na oddeleniach prichádzajúcich hovorov a ich manažérov.