Slovensko je v rámci EÚ jednou z krajín s najhorším ovzduším

V rámci Európskej únie (EÚ) patrí Slovensko medzi štyri krajiny s najhoršou kvalitou ovzdušia.

Konštatuje to Európska komisia (EK) v Správe o Slovensku 2020.

Za všetko môže kúrenie

„Hlavným vinníkom je kúrenie. Máme na Slovensku stále okolo 100-tisíc – 120-tisíc domácností, ktoré majú staré kotly. Použijú všetko, čo im príde pod ruku – od tuhých palív až po odpad – a toto sú práve tí najväčší znečisťovatelia,“ povedala vedúca tímu ekonomických analýz Zastúpenia EK na Slovensku Lívia Vašáková.

Envirorezort v reakcii poukázal na to, že problém so znečistením ovzdušia sa týka viac ako polovice krajín EÚ.

Súdu sme sa zatiaľ vyhli

„Voči viacerým krajinám sa už vedie súdne konanie. Slovensko sa práve vďaka intenzívnej práci za posledné štyri roky tomuto scenáru zatiaľ vyhlo. Modernizovalo legislatívu, zaviedlo možnosť vyhlásiť nízkoemisné zóny, zvýšilo informovanosť obyvateľov a zavádza prísnejšie emisné limity aj pre stredne veľkých znečisťovateľov,“ uviedol hovorca Ministerstva životného prostredia (MŽP) Tomáš Ferenčák.

Dodal, že jedným z najaktuálnejších opatrení MŽP v prospech ochrany ovzdušia je kotlová dotácia vo výške 35 miliónov eur. „Tá je určená na výmenu starých kotlov na tuhé palivo v domácnostiach za ekologické zariadenia. Napriek tomu stav nie je ideálny a v rozbehnutých krokoch treba pokračovať,“ poznamenal.

Vašáková tiež pripomenula, že Slovensko výrazne prekročilo cieľ na zníženie emisií skleníkových plynov a do roku 2030 chce znížiť emisie o 20 %. „Slovensku sa podarilo výrazne znížiť emisie skleníkových plynov viac ako predstavoval náš záväzok, čo je veľmi dobrá správa v boji proti zmene klímy,“ reagoval Ferenčák.

Stále je čo zlepšovať

Na margo relatívne nízkej miery recyklácie a, naopak, vysokej miery skládkovania envirorezort poznamenal, že Slovensko sa postupne zbavuje povesti skládkovej veľmoci, no treba v týchto krokoch pokračovať.

„MŽP za posledné štyri roky intenzívne nastavuje odpadovú politiku, aby sa odpad na Slovensku oplatilo triediť a recyklovať a čo najmenej ho skončilo na skládkach odpadu. V platnosti je už protiskládkový balíček,“ objasnil Ferenčák s tým, že balíček nastavil poplatky za skládkovanie tak, aby sa zvýhodnili obce, ktoré poctivo triedia a nebolo už viac výhodné odpad ukladať na skládky.

Hovorca MŽP pripomenul, že znižovaniu objemu odpadu na skládkach pomohlo aj zavedenie povinnosti pre obce triediť biologicky rozložiteľný odpad.

„Výsledkom týchto opatrení je zvýšenie miery recyklácie komunálnych odpadov z 29 % v roku 2017 na 38 % v roku 2018. A, naopak, skládkovanie klesá. Kým v roku 2015 skončili na skládkach viac ako dve tretiny komunálnych odpadov, v roku 2018 sa toto číslo znížilo na 54 %. Aj keď ide o zlepšenie, stále je čo dobiehať,“ uzavrel.

Čítajte aj:

• Košičania ročne vyprodukujú 60-tisíc ton odpadu. Čo s ním?
• Mesto chce rapídne zlepšiť kvalitu ovzdušia
• Stav národných parkov je nepriaznivý, upozornili na to štátni ochranári
• Ako by sme mali triediť odpad v domácnostiach
• Občania sa vzbúrili proti skládke nebezpečného odpadu
• Na workshope v Košiciach predstavili možnosti redukcie odpadu na úrade i v meste

(TASR)

[ad2][/ad2]