V mestskej časti Juh pribudli nové stromy, rastliny aj lavičky (FOTO)
Ako informovalo mesto Košice, o výsadbu sa postarala Správa mestskej zelene v Košiciach, realizovaná bola v rámci projektu „Zeleň pripravená na klimatické zmeny“.
Ten bol financovaný s podporou Environmentálneho fondu, celkové náklady na projekt boli čosi vyše 17 500 eur. „S cieľom zmierniť dopady klimatických zmien a zlepšiť kvalitu života obyvateľov sme v rámci projektu s podporou Environmentálneho fondu zrealizovali výsadbu novej zelene v okolí Jantárovej a Palárikovej ulice,” informovala Správa mestskej zelene. Na Juhu tak pribudlo 34 vzrastlých stromov a 26 kusov popínavých rastlín. Ide o rastliny, ktoré sú odolné voči suchu a lepšie dokážu zvládnuť meniace sa klimatické podmienky. Zlepšila sa aj vybavenosť verejného priestoru. Správa mestskej zelene doplnila päť lavičiek, aj smetný kôš.
„Týmto krokom sme reagovali na problém prehrievania spevnených plôch, ktoré tvoria tzv. tepelné ostrovy – oblasti, kde sa teplota v lete výrazne zvyšuje a negatívne vplýva najmä na zraniteľné skupiny, ako sú deti a seniori,” uviedla Správa mestskej zelene. Ako ozrejmila, zeleň pomáha so znižovaním teploty ovzdušia, a to o dva až osem stupňov, taktiež pomáha so zachytávaním dažďovej vody a zlepšovaním kvality ovzdušia. „Novovytvorený zelený koridor prispeje k regulácii mikroklímy, ekologickej stabilite a celkovému estetickému aj psychologickému zlepšeniu prostredia,” uzavrela Správa mestskej zelene v Košiciach.
Galéria
Zdroj:(SITA,kl)
Odporúčané články
Botanická záhrada UPJŠ v Košiciach na Mánesovej ulici ukrýva zhruba 30 hektárov plných zelene. „V tomto roku si pripomíname 75. výročie založenia Botanickej záhrady, vznikla 5. mája 1950 ako Botanický ústav Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva.”
V Košiciach žilo pred druhou svetovou vojnou približne 60-tisíc obyvateľov, z nich bolo približne 12 500 Židov. Väčšina žila v južnej časti mesta, kde vyrástli i viaceré synagógy, približuje pre agentúru SITA kurátorka Galérie Ľudovíta Felda v Košiciach Jana Teššerová. Deportácie Židov z Košíc sa začali až v roku 1944, keďže mesto od prvej viedenskej arbitráže v roku 1938 patrilo pod Maďarsko. Deportovaných bolo 15 807 Židov, a to nielen zo samotného mesta, ale aj z blízkeho okolia.
Košice ako posledné krajské mesto na Slovensku stále nemajú prijaté všeobecne záväzné nariadenie o regulácii hazardu, čo z nich robí posledné útočisko pre prevádzkovateľov herní a kasín. Kým hazard v meste podlieha zákonu o hazardných hrách, iné mestá využívajú aj svoje vlastné VZN na prísnejšie obmedzenia. V košických mestských častiach pribúdajú žiadosti o nové herne.
