Spomínali na august ´68

Približne päťdesiat ľudí sa včera krátko po 15. hodine zišlo na Hlavnej ulici č. 7, aby si pri pamätnej tabuli obetiam okupácie Československa zaspomínali na tragické augustové dni v roku 1968.

Medzi prítomnými nechýbal ani primátor mesta Jaroslav Polaček, viceprimátorka Lucia Gurbáľová, viacerí starostovia i poslanci. 

Spomienku otvoril Ján Brodňanský zo Zväzu protikomunistického odboja. Po ňom sa ujal slova organizátor tejto spomienky – občiansky aktivista Peter Kalmus, ktorý prítomným sprostredkoval pozdrav od sestry zavraždeného Michala Hamráka Kataríny Rubinovej, ktorá sa na spomienke nemohla zúčastniť. Prostredníctvom telefónu požiadala predstaviteľov mesta, aby konečne pomohli opraviť a správne osadiť pamätnú tabuľu venovanú košickým obetiam augusta 1968.

Trauma na celý život

Peter Kalmus zdôraznil, že je rád, že po dvoch rokoch, kedy sa na pietnom mieste organizovali dve spomienky, mohla sa tohto roku uskutočniť iba jedna, na ktorej sa zúčastnili zástupcovia mesta aj aktivisti.

„Moja spomienka na 21. august je nesmierne nepríjemná a tragická. Tak ako Miško Hamrák som mal aj ja 15 rokov. Je veľký rozdiel, ak takúto šialenosť zažije dospievajúci človek alebo dieťa. Pre mňa to bola trauma na celý život, z ktorej sa neviem dodnes spamätať. Aj preto, kým budem žiť, budem spomínať a organizovať takéto spomienky. A dúfam, že to bude tak, ako posledných tridsať rokov – slobodne,“ uviedol P. Kalmus.

Netušili, čo sa deje

Peter Juščák, prozaik a publicista, bývalý redaktor Slovenského rozhlasu, si tiež zaspomínal na leto 1968. „Bol to proste šok. Mal som 15 rokov a veľmi silne som vnímal udalosti už pred 21. augustom 1968. Hoci som bol mladý, sledoval som noviny, film, hudbu, knihy… A odrazu to všetko bolo zablokované. My sme ako mládež netušili, čo znamenajú tanky v meste. To až keď sme sa postupne spamätávali, zistili sme, že to bola odozva na náš pokus o slobodu…“ 

Publicista žil v Košiciach tridsať rokov. Téme totality a diktatúry sa venuje dodnes. „Zaoberám sa deportáciami do Sovietskeho zväzu. Celkom dobre rozumiem sovietskej diktatúre a sovietskej totalite, rozumiem aj tomu, prečo tak urputne trvala na tom, aby sloboda v Československu im neunikla spod dohľadu.“ 

Na záver odznela v podaní Samuela Szabóa skladba od Karla Kryla Anděl. Prítomní položili veniec a kytice kvetov pod pamätnú tabuľu.

foto: Iveta Vaculová