ÚMRTIE: Zomrela novinárka a prekladateľka Agneša Kalinová
Bratislava 18. septembra (TASR) – Dnes ráno zomrela novinárka, prekladateľka, filmová a politická publicistka Agneša Kalinová. TASR to potvrdili zástupcovia vydavateľstva Aspekt, ktoré vydalo knihu Mojich 7 životov s podtitulom Agneša Kalinová v rozhovore s Janou Juráňovou. Z tejto knihy rozhovorov je aj úryvok z rozprávania tejto výnimočnej ženy viacerých profesií: “Bola som naučená, že na verejnosti sa plakať nemá, to do mňa nahustil môj otec aj moja vychovávateľka Adriena. Bol to dôkaz sebaovládania. Ale nikto mi nekázal, že mám prehltnúť aj smiech.” Agneša Kalinová sa narodila 15. júla 1924 v Košiciach, vyrastala však v Prešove. Zažila deportáciu, holokaust, život v centre spoločenského a politického diania v Československu, obvinenie z rozvracania republiky, prenasledovanie eštebákmi a nakoniec odchod do slobodného sveta – do Mníchova, odkiaľ sa prihovárala krajanom zo Slobodnej Európy. Počas druhej svetovej vojny nemohla pre svoj židovský pôvod chodiť do školy, skrývali ju v budapeštianskom kláštore. Stala sa novinárkou. V prvých rokoch sa venovala filmovej kritike a publicistike. Neskôr začala prekladať odbornú filmovú a umenovednú literatúru. V rokoch 1946-1948 pôsobila ako prekladateľka a tlmočníčka na francúzskom konzuláte v Prahe, od roku 1948 začala písať filmové kritiky do periodík Pravda, Kino, Film a doba, Náš film, Film a divadlo, Filmové a televizní noviny, Nové slovo. Prekladala aj beletriu z francúzštiny, nemčiny a maďarčiny. Od roku 1952 bola redaktorkou týždenníka Kultúrny život, ktorý sa v 60. rokoch zasadzoval za liberálnejší prístup v literatúre a umení. Po jeho zákaze po auguste 1968 sa stala slovenskou redaktorkou pražského dvojtýždenníka Filmové a televizní noviny, ktorý od roku 1970 tiež nemohol vychádzať. Nesmela publikovať, uverejňovať preklady a zamestnať sa v akomkoľvek odbore súvisiacom s kultúrou. Zarábala si prekladmi počítačových manuálov z angličtiny a nemčiny. V roku 1972 bola tri mesiace vo vyšetrovacej väzbe pre podozrenie z podvratnej činnosti, na jeseň 1978 dostala povolenie vysťahovať sa s rodinou do Mníchova, kde nastúpila ako komentátorka v českom a slovenskom vysielaní rozhlasovej stanice Slobodná Európa. Vo svojich pravidelných príspevkoch sa venovala predovšetkým dianiu v Československu. V Slobodnej Európe pôsobila do roku 1995. Slovenská prozaička Jana Juráňová na základe rozhovoru s Agnešou Kalinovou napísala knihu s názvom Mojich 7 životov. zdroj: http://ftf.vsmu.sk/node/8887 12 20 sar vs
Odporúčané články
Listy miznú, poukazy strácajú význam a pobočky navštevuje každý rok menej ľudí. Záujem o služby, ktoré pošte dlhodobo prinášali najväčšie príjmy, medziročne klesá v miliónoch kusoch. Slovenská pošta preto reaguje na digitalizáciu presúvaním kapacít aj zdrojov tam, kde ich dnes zákazníci skutočne využívajú. Tichá transformácia poštového trhu znamená pre Slovenskú poštu opatrenia na zachovanie ekonomickej udržateľnosti a dostupnosti poštových služieb.
Prvé čítačky bezkontaktných čipových kariet (BČK) s možnosťou platby kartou by vo vozidlách košickej MHD mohli pribudnúť koncom tohto roka. Pre TASR to uviedol poverený generálny riaditeľ Dopravného podniku mesta Košice (DPMK) Roman Danko.
Slovenská pošta pokračuje v digitalizácii svojich služieb. Pred rokom bola prvou inštitúciou na Slovensku, ktorá zaviedla elektronické overovanie identity prostredníctvom eDokladov formou vizuálnej kontroly. Dnes ho posúva na vyššiu úroveň. Vďaka technologickému vybaveniu všetkých priehradiek na každej pobočke je možné overiť totožnosť klienta rýchlo, bezpečne a bez manuálneho prepisovania údajov – či už cez mobilnú aplikáciu eDoklady alebo občiansky preukaz s čipom.