V týchto dňoch si pripomíname 160. výročie úmrtia P. J. Šafárika
V týchto dňoch si kultúrna a vedecká obec na Slovensku a v Česku pripomína 160. výročie úmrtia Pavla Jozefa Šafárika. Pavol Jozef Šafárik bol významný slovenský historik, etnograf, básnik a zakladateľ vedeckej slavistiky a zomrel 26. júna 1861 v Prahe.
Pavol Jozef Šafárik je jednou z najvýznamnejších osobností slovenských dejín. Pomenovaná je po ňom ulica či námestie v každom väčšom slovenskom meste a od roku 1959 aj druhá najväčšia klasická univerzita na Slovensku – Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Aj napriek tomu vie o ňom verejnosť na Slovensku veľmi málo a akoby zanikal „v tieni“ iných významných osobností.
Prečo o ňom vieme tak málo? O dôvodoch hovorí odborník na život a dielo P. J. Šafárika a bývalý prorektor UPJŠ pre rozvoj vzťahov s verejnosťou prof. PhDr. Ján Gbúr, CSc., ktorý pôsobí ako literárny vedec na Katedre slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach.
„P. J. Šafárik sa verejne príliš neangažoval, preto ho väčšinová časť slovenskej verejnosti počas jeho života takmer nepoznala. Jeho jediná verejná a politická angažovanosť je spojená s prípravou a priebehom Slovanského zjazdu v Prahe v roku 1848, na ktorom sa zapojil do riešenia sporu medzi predstaviteľmi Slovákov a delegátmi dvoch južnoslovanských národov – Srbmi a Chorvátmi – o riešenie národno-emancipačného procesu slovanských národov v rámci Uhorska,“ priblížil J. Gbúr s tým, že ostatnú časť svojho života venoval humanitnej vede. Vo svojich knižných tituloch sa venoval najmä slovanskej filológii a etnogenéze Slovanov a z toho dôvodu boli oceňované predovšetkým v slovanskom akademickom prostredí.
Ďalším dôvodom je podľa prof. Gbúra aj skutočnosť, že spolu s Jánom Kollárom je považovaný za „dvojdomého“ autora, ktorý patrí rovnako do českej aj slovenskej kultúry.
Najdôležitejší prínos P. J. Šafárika
Hlavným prínosom P. J. Šafárika pre slovenský národ, slovenskú kultúru a históriu je jeho vedecké dielo a 3 monumentálne knižné tituly – Dejiny slovanského jazyka a literatúry všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti a Slovanský národopis. Prof. Gbúr vyzdvihuje aj Šafárikovu snahu o globálny pohľad na Slovanstvo a jeho jazykové členenie. P. J. Šafárik zaradil slovenčinu medzi samostatné „nárečia“, na úroveň s čestinou.
Ďalším jeho dôležitým prínosom je aj jeho básnický tvorba, ktorá je sústredená v zbierke poézie Tatranská múza s lýrou slovanskou.
O prínose a živote P. J. Šafárika vzniká aj dokumentárny film. Na príprave dokumentu o P. J. Šafárikovi pre tento dokument autorsky spolupracuje prof. Ján Gbúr, ktorý o dokumente uviedol: „Ide o projekt nového dokumentárneho filmu o živote a diele tohto velikána, ku ktorému som napísal scenár. Zahrnul som doň najnovšie poznatky o Šafárikovom súkromnom a profesionálnom živote aj o jeho diele. Nebyť problémov spojených s pandémiou, film by bol už dokončený. Verím, že keď bude priaznivá situácia, verejnosť si ho bude môcť pozrieť na jeseň v tomto roku.”
Zdroj: PhDr. Marián Gladiš, PhD. (ZL)
Odporúčané články
Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) sprístupnila webovú stránku s registračným formulárom, prostredníctvom ktorého môžu cestujúci požiadať o mimoriadne odškodnenie za zranenia, ktoré utrpeli pri nedávnych železničných nehodách pri Jablonove nad Turňou a Pezinku. Vláda SR schválila jednorazový finančný príspevok 12. novembra ako mimoriadnu formu pomoci nad rámec zákonných povinností dopravcu.
Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb (VÚSCH), a. s., Košice odlieči vďaka navýšeniu finančného objemu v mesiacoch november a december viac poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP). Znížia sa tak ich počty na čakacej listine na plánovaný výkon. Kapacitné aj personálne možnosti ústavu to umožňujú, preto ide o významný krok v prospech poistencov najväčšej zdravotnej poisťovne.
Do redakcie sa nám ozvalo viacero čitateľov, ktorí sa sťažovali na dezolátny stav chodníka približne od Šafárikovej triedy po budovu Pošty na Humenskej ulici. “Táto rozsiahla plocha plná chodníkov a zelene, ktorú denne využívajú doslova stovky ľudí, je v dezolátnom stave už roky. Myslím, že o danom stave vie každý obyvateľ Terasy,” uvádza v mailovej komunikácii jeden z čitateľov, pán Rolko. Pýtali sme sa preto starostu MČ Západ Marcela Vrchotu, či o stave chodníka vie a kedy sa chystá jeho rekonštrukcia.

