Vláda uvažuje o spoluúčasti neočkovaných COVID pacientov na financovaní ich liečby
Vláda rozmýšľa o spoluúčasti neočkovaných COVID pacientov na financovaní ich liečby. Povedala to vo štvrtkovej večernej relácii televízie Joj Na hrane predsedníčka parlamentného zdravotníckeho výboru Jana Bittó Cigániková. Porovnávala sumu liečby nezaočkovaných a zaočkovaných pacientov.
Poslankyňa strany SaS tak reagovala na informácie, ktoré zverejnilo Ministerstvo zdravotníctva SR o tom, koľko stála za posledné tri mesiace liečba zaočkovaných a nezaočkovaných COVID pacientov. Suma pri nezaočkovaných pacientoch sa vyšplhala na 37,5 milióna eur, zatiaľ čo liečba zaočkovaných stála 2,53 miliónov eur.
„Je úplne na mieste baviť sa o spoluúčasti. Ja som to dnes navrhovala klubu SaS v spojitosti aj s ministerským klubom, aby sme toto navrhli koalícii,” povedala Cigániková. Potvrdila, že takýto krok by bol právne vymáhateľný. Neznamená to, že by si nezaočkovaný COVID pacient musel zaplatiť celú sumu, ani podstatnú časť, ktorá by mohla byť pre jednotlivca likvidačná, ale chcú sa inšpirovať tým, ako je je nastavená spoluúčasť napríklad pri dopravných nehodách. Cigániková považuje takúto diskusiu za férovú.
Zdroj: (SITA, it;pla)
Odporúčané články
V nadchádzajúcom týždni budú v Košickom kraji prebiehať plánované odstávky elektriny v zmenšenom rozsahu. Upozorňujeme obyvateľov dotknutých lokalít, aby svoje aktivity prispôsobili dočasnému prerušeniu dodávky.
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach (RÚVZ Košice) vyzýva fyzické osoby – podnikateľov, právnické osoby a fyzické osoby – občanov na vykonanie celoplošnej preventívnej deratizácie.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
