Zomrel astronóm a fyzik Igor Kapišinský

Bratislava 16. septembra (TASR) – Posledná rozlúčka s astronómom, fyzikom Igorom Kapišinským sa konala 16. septembra v bratislavskom Krematóriu. Zomrel v utorok 9. septembra a TASR o jeho úmrtí informovala rodina zosnulého. Igor Kapišinský sa narodil 4. júla 1947 v kasárňach na dnešnej Mariánskej ulici v Bratislave ako prostredný syn do rodiny armádneho dôstojníka. Už v roku 1956 však musela päťčlenná rodina opustiť v rámci B-akcie Bratislavu podľa rozhodnutia súdu v dôsledku vykonštruovaných “protištátnych” aktivít jeho otca Emila, ktorý bol degradovaný z pozície podplukovníka (rehabilitovaný bol až v roku 1991). Gymnázium s maturitou Igor Kapišinský ukončil v roku 1965 už v Košiciach. Od mladého veku ho priťahovalo hľadanie súvislostí medzi existenciou vesmíru a Bohom. V roku 1965 začal študovať na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach odbor matematika-fyzika, po treťom ročníku v roku 1968 však prešiel do Bratislavy na Prírodovedeckú fakultu (PF) Univerzitu Komenského (UK) a začal súčasne študovať aj teológiu na Rímskokatolíckej Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte (CMBF) v Bratislave. Situácia sa však v normalizačnom období skomplikovala, ojedinelý experiment dvojštúdia sa nevydaril a obe fakulty musel opustiť. Úspešne ich absolvoval až po mnohých prekážkach. PF UK v odbore fyzika so špecializáciou astronómia ukončil v roku 1973. Absolutórium pre potreby doktorskej práce z teológie získal na CMBF po externom absolvovaní posledných dvoch ročníkov až v roku 1974. Úspechy dosiahol aj na športovom poli. Od mladosti aktívne hrával basketbal, bol v širšej nominácii ČSSR na majstrovstvá Európy aj olympijské hry v Mexico City (Mexiko) v roku 1968, no štátnej reprezentácie sa vzhľadom na známe udalosti dobrovoľne vzdal. Od roku 1973 nepretržite pracoval v oddelení Medziplanetárnej hmoty Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave až do odchodu do dôchodku v roku 2009. Na tomto ústave získal v roku 1975 titul RNDr. a v roku 1980 obhájil vedeckú hodnosť CSc. V profesionálnej oblasti sa ako samostatný vedecký pracovník zaoberal hlavne dynamikou kozmického prachu a mikrometeoroidov. Na Slovensku založil tzv. laboratórnu astrofyziku za účelom dokonalejšej analýzy chemických a fyzikálno-optických vlastností kozmických mikročastíc, v úzkej spolupráci s americkým NASA ((National Aeronautics and Space Administration – Národný úrad pre letectvo a vesmír), ktorý mu dodával vzorky kozmického materiálu. Svoje prevažne teoretické práce publikoval v úzko špecializovaných vedeckých časopisoch. Bol skoro 35 rokov riadnym členom 22. komisie Medzinárodnej astronomickej únie (IAU), a tiež ako jediný na Slovensku bol desať rokov členom 51. komisie IAU pre bioastronómiu a hľadanie mimozemského života. Vždy ho priťahovalo popularizovanie vedy. Vedel zaujať, vysvetliť a svojím nadšením pre poznanie strhnúť ľudí. Prednášal pre dospelých aj deti, vystupoval v médiách, písal do denníkov a časopisov. Veľa úsilia venoval boju proti šarlatánstvu a pavedám rôzneho druhu, ako aj kritike pseudonáboženských a fundamentalistických predstáv, učení a teórií. Bol spoluzakladateľom a dlhodobo vedeckým sekretárom Spoločnosti pre podporovanie kritického myslenia (SPPKM), ktorá sa stala od roku 1994 členom svetovej i európskej organizácie skeptikov. Táto jeho činnosť sa nestretla s pochopením vedenia vlastného ústavu a paradoxne ani vedenia SAV, a preto ju (aj v dôsledku sankcií) od roku 2004 radšej silno utlmil. Bol aktívnym sympatizantom Teologického fóra, t. j. združenia teológov i laikov liberálnejšieho myslenia. Intenzívne sa spolu s manželkou venoval prekladom z angličtiny, hlavne v oblasti fyziky a astronómie (špeciálne prác fyzika Stephena Hawkinga), za čo v rokoch 1994 a 2002 získal dve ceny Literárneho fondu. Literárny fond mu v roku 1993 udelil cenu za najlepšiu vedeckú esej. V čase totality pre zlý kádrový profil (vnuk gréckokatolíckeho farára, otec šikanovaný antikomunistický a protifašistický bojovník, dedko a strýkovia gréckokatolícki farári, bratranci väznení, nečlen ČSM či SZM, absolvent teológie, atď.) nedostal šancu nadviazať vedecké kontakty v zahraničí. Aj neskôr pre svoje kritické a nekompromisné názory, za ktorými si stál, sa často dostával do problémov. Nedostal žiadne vedecké ocenenia, ani nezastával žiadne funkcie na ústave SAV, no nikdy o ne ani nestál. V roku 2011 získal ocenenie Osobnosť Metropoly. Igor Kapišinský žil v rodine, ktorú ťažké podmienky veľmi zocelili a vytvorili sa v nej pevné vzťahy. Jeho blízki, manželka a dvaja synovia a tiež dvaja súrodenci, stáli vždy pri ňom. Nemal ľahký život a trápili ho aj zdravotné problémy, ale nikdy sa nesťažoval. Bol dostatočne výrečný, no pokora a skromnosť mu nechýbali. Nepotreboval veľa, nebol náročný a veľmi sa vedel tešiť z maličkostí. Mal zmysel pre humor a bol zábavný, hlučný, otvorený, svojou priamou a srdečnou povahou priťahoval k sebe ľudí. Nevedel podraziť človeka a dalo sa na neho spoľahnúť. Každú chvíľku svojho voľného času trávil ponorený v knihách, bez ktorých by nevedel žiť. Nesmierne rád počúval hudbu a hral na harmónium a akordeón. 20 sar mitt jk